TRNAVA. Krátko po zverejnení článku o odcudzenej zlatej korune Panny Márie Trnavskej sa nám do redakcie ozval 84-ročný Ladislav Vymazal z Trnavy, ktorý od 80. rokov až doteraz pôsobí ako dirigent a tajomník Cirkevného hudobného spolku. Spojitosť s farou je evidentná. Viac sa dozviete v nasledujúcom rozhovore.

Vzhľadom na váš úctyhodný vek si zrejme pamätáte aj na prvú krádež v roku 1967. Mladý Trnavčan vtedy zaspal...
– Nechal sa na noc zatvoriť v kostole, vypiľoval spodnú časť mreží a vnikol do kaplnky. Rozbil sklo rámu obrazu a pobral milodary i korunku. Potom si pichol kofeínovú injekciu, aby nezaspal. Ani to mu nepomohlo.
Blízko hlavného vchodu je podstavec so svätenou vodou. K nemu si sadol a zaspal. Ráno kostolník otvoril, zbadal natiahnuté nohy i chlapa, rýchlo zabuchol a zavolal políciu. Ani to ho nezobudilo.
Čo bolo potom?
– Chlapca odsúdili. Z ukradnutých vecí nič nezmizlo. Po čase to policajti vrátili fare, tak si ma zavolal vtedajší kaplán Jozef Minarovič, aby som to dal do poriadku. Korunu som priskrutkoval späť a na malé klince som rozvešal milodary. Ale predtým som ju musel dôkladne očistiť.
Očistiť? A prečo?
– Zlodej ju totiž celú pokvapkal voskom zo sviečky.
Za akým účelom?
– Ide o starú ľudovú metódu zisťovania, či konkrétny „farebný“ kameň je drahokamom. Keď ho pokvapkáte voskom, lom svetla preniká cezeň rovnako, ako keby tam nebol. Ak svetlo cez vosk neprenikne, nejde o drahokam.
Korunu ste teda mali v rukách, bola zlatá?