TRNAVA. V sobotu 16. marca prichádzajú Slováci k volebným urnám, aby rozhodli o novej hlave štátu. Priebeh volieb v Trnave je zatiaľ pokojný a plynulý, všetky miestnosti sa otvorili načas. Uzavrú ich o 22. hodine, predbežné výsledky prvého kola voľby by mali byť k dispozícii v priebehu noci.
My sme sa pozreli na to, ako volili ľudia v jednotlivých obvodoch Trnavského kraja v prezidentských voľbách za posledných desať rokov.
Obvody Trnava a Piešťany s nadpriemernou účasťou
Záujem o prezidentské voľby pred piatimi rokmi prekročil v oboch kolách slovenský priemer len v obvodoch Trnava a Piešťany.

V obvode Trnava, kam spadá aj okres Hlohovec, prišlo v prvom kole prezidentských volieb v roku 2014 k urnám 45,39 percenta voličov, v druhom kole to už bolo 53,17 percenta.
V obvode Piešťany boli čísla ešte vyššie a účasť v prvom kole dosiahla 45,52 percenta a v druhom kole 53,65 percenta.
Slovenský priemer pre prvé kolo prezidentských volieb bol pritom v roku 2014 43,40 percenta a pre druhé 50,48 percenta.
V obvodoch Trnava a Piešťany zvíťazil pred piatimi rokmi v prvom kole volieb Róbert Fico, v druhom kole dalo viac ľudí dôveru Andrejovi Kiskovi.
Zaujímavé je, že ak by sa pred piatimi rokmi voľby konali len v obvode Trnava, do druhého kola by spolu s Ficom postúpil Radoslav Procházka.

Ak ideme ešte ďalej do histórie, k prezidentským voľbám v roku 2009, tak účasť voličov v obvode Trnava bola o necelé percento nižšia ako v roku 2014. V prvom kole to bolo 44,50 percenta a v druhom 52,41 percenta.
Pred desiatimi rokmi zvíťazil v prvom kole v trnavskom obvode Ivan Gašparovič, a to dokonca tak jasne, že by sa tu nemuselo konať ani druhé kolo volieb. Získal totiž 51,69 percenta hlasov. V druhom kole svoju pozíciu ešte potvrdil a dostal o takmer desať percent viac.
Takmer totožne ľudia pred desiatimi rokmi volili aj v obvode Piešťany, s účasťou voličov 44,19 percenta v prvom a 52,21 percenta v druhom kole prezidentských volieb.
Záujem Záhorákov o voľby stúpol
K volebným obvodom, ktoré v účasti voličov zaostávajú za slovenským priemerom, tradične patrí obvod Senica. Sem spadajú okresy Senica a Skalica a pred piatimi rokmi sa tu volebná účasť v prvom kole prezidentských volieb pohybovala na úrovni 42,06 percenta, v druhom kole si cestu k urnám našlo 49,95 percenta voličov.
V porovnaní s voľbami v roku 2009 tu však vidieť väčší záujem o voľbu hlavy štátu. Pred desiatimi rokmi totiž v prvom kole volilo len 39,14 percenta voličov a v druhom 44,62 percenta.
Pred desiatimi rokmi tu takého jasného víťaza prvého kola ako v obvodoch Trnava a Piešťany nemali, Ivan Gašparovič tu získal 47,57 percenta hlasov a Iveta Radičová 36,74 percenta. Druhé kolo dopadlo s veľmi podobným rozdielom hlasov.
Pred piatimi rokmi tu v prvom kole prezidentských volieb získal najviac hlasov Andrej Kiska (29,80 percenta), Róbert Fico za ním zaostal o 2,5 percenta. V druhom kole už Kiska získal o takmer štvrtinu hlasov viac ako Fico.
Južné obvody zmobilizovala Radičová
Malý záujem o voľbu hlavy štátu zaznamenali pred piatimi rokmi na juhu Trnavského kraja.
Volebná účasť v obvode Dunajská Streda v prvom kole prezidentských volieb len slabo prekročila 38 percent, v druhom kole tesne nedosiahla k päťdesiatim percentám. Podobne tomu bolo aj v obvode Galanta s účasťou 40,62 percenta v prvom a 49,31 percenta v druhom kole volieb.
Kým v druhom kole sa voliči na juhu jasne priklonili k Andrejovi Kiskovi, v prvom kole hrala významnú úlohu národnostná otázka, najmä v obvode Dunajská Streda. Tu by sa druhé kolo volieb ani nemuselo konať, s 51,50 percentami totiž zvíťazil Gyula Bárdos.
Zaujímavé sú preto, najmä z hľadiska účasti, výsledky prezidentských volieb pred desiatimi rokmi. V druhom kole prišlo k volebným urnám v obvode Dunajská Streda rekordných 64,71 percent voličov, ktorí dali svoje hlasy takmer výhradne Ivete Radičovej. Tá tu získala podiel 94,98 percenta platných hlasov.