Po troch kráľoch (6. januára) začínalo obdobie fašiangov, považované za najveselšie a najbujarejšie obdobie v roku. Trvalo do Popolcovej (Škaredej) stredy, kedy začínal predveľkonočný štyridsaťdenný pôst.
Fašiangy sú obdobím medzi zimou a jarou, netvoria jednoliaty celok, nájdeme v nich spätosť s európskymi agrárno-prosperitnými obradmi predjaria, pozostatkami kultu predkov, ale i so stredovekou karnevalovou mestskou kultúrou nadväzujúcou na bujarosť antických slávností.
Fašiangy boli obdobím svadieb, ale i voľnejšej morálky, veselosti, hojnosti zábav, jedenia, pitia, zakáľačiek.
Z množstva zábav v tomto období boli posledné tri dni pred Popolcovou stredou najveselšie a končili sa obyčajne fašiangovou obchôdzkou po dedine a následne pochovávaním basy, teda symbolickým ukončením obdobia zábav a hodovania.

Veľký význam malo dočasné rušenie hierarchických vzťahov, napríklad imitovaním a parodovaním obradných situácií (svadby a pohrebu), oficiálnych ceremoniárov (kňaz, organista, richtár, notár, sudca), predstaviteľov nižších vrstiev (žobrák, učeň, prespanka) či remesiel (miškár, mäsiar, kominár).
Masky s rôznou symbolikou
Fašiangové obchôdzky vykonávali pôvodne najmä muži a mládenci, sprievodným znakom fašiangových obchôdzok bolo maskovanie. Niektoré masky mali symbolizovať silu, zdravie, štedrosť, iné úrodu, ochranu a podobne.