TRNAVA. Presne rok od brutálnej vraždy novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej, sa zišli ľudia na námestiach po celom Slovensku i v zahraničí. V Trnave na Trojičnom námestí ich bolo približne päťsto a počas čítania listov od rodiny Kuciakovcov a Zlatice Kušnírovej nevedeli mnohí zadržať slzy. Zhromaždenie začalo minútou ticha za zavraždených.

„Zobrali nám naše drahé deti, my už viac nežijeme len prežívame a bojujeme z posledných síl, aby boli potrestaní všetci tí, ktorí im to urobili a ktorí dovolili, aby sa toto mohlo na Slovensku stať. Preto vás všetkých prosím, stojte pri nás, podporte nás v tomto nedobrovoľnom boji, aby ich vražda bola nezávisle vyšetrená, aby sa zistili objednávatelia a aby sa vyšetrovali všetky tie kauzy, o ktorých Janko písal. Toto už nie je len o nich dvoch, ale o nás všetkých, o lepšej budúcnosti pre vaše deti,“ zazneli slová Zlatice Kušnírovej z úst Zuzany Koprdovej.
V podobnom duchu sa niesol aj list rodiny Jána Kuciaka, ktorý prečítal Ján Novák. „Je pred nami ešte veľmi dlhá cesta, nepoznáme objednávateľov, zlo sa na nás smeje každý deň a stále z tých najvyšších postov. Jedno však vieme, nikdy to nevzdáme, keď sme nedokázali ochrániť

Janka a Martinku, budeme z posledných síl bojovať aspoň za zachovanie ich odkazu,“ adresovali Kuciakovci ľuďom zhromaždeným na námestiach.
Spoločné vyhlásenie, ktoré podpísalo viac ako štyristo novinárov, prečítala šéfredaktorka MY Trnavských novín Lenka Štepáneková. „Dozvedeli sme sa, že v polícii, na prokuratúre a priamo vo vláde sedeli a stále aj sedia ľudia, ktorí nechceli Jána a novinárov chrániť, lebo chránili tých, o ktorých písal a o ktorých stále píšeme. Dozvedeli sme sa, že Jána, ale aj ďalších novinárov sledovali. Že pripravovali aj ďalšie vraždy. Nezľakli sme sa a neprestali sa pýtať a pátrať. A budeme sa pýtať aj ďalej, aby verejnosť vedela, či je vyšetrovanie nezávislé,“ povedala.
Piskot aj pokriky
Smútok v tvárach zúčastnených vystriedal hnev, keď v prejavoch odzneli mená Andrej Danko či Róbert Fico. Oboch ľudia v Trnave vypískali, zneli pokriky ako „Hanba!“ či „Na Sibír!“.
„Andrej Danko, ako jeden z troch najvyšších ústavných činiteľov, sa ani trochu nehanbí za preukázané plagiátorstvo vo svojej rigoróznej práci. V iných krajinách slušní politici odchádzajú aj za menej vážne skutky. On, namiesto vrátenia titulu, ktorý mu nepatrí, a podania demisie, naďalej ostáva v úrade a dáva tak požehnanie klamstvu, podvodu a obchádzaniu pravidiel,“ povedala na námestí Martina Magdolen za Iniciatívu slovenských učiteľov.
Dav rozburácalo aj vyhlásenie farmárov, ktoré prečítal Štefan Horváth. „Naša vláda kryje podvody a korupciu v pôdohospodárstve, ktoré nás likvidujú. Nevieme sa dostať k svojej pôde, lebo táto vláda toleruje, že oligarchovia napojení na finančné skupiny oberajú dotácie na našu pôdu bez toho, aby ju obrábali. Majú k dispozícii silné advokátske kancelárie a vplyv na štátnych inštitúciách riadených ministerstvom pôdohospodárstva,“ zaznelo.
Chceme žiť v slušnej krajine
Na trnavské námestie sa opäť vrátil aj bývalý herec a najvýraznejšia osobnosť novembra 1989 Vladimír Oktavec. Jeho prejav privítal dav s nadšeným potleskom. „Len človek s chatrnou výbavou rozumu môže prísť s konštrukciou, že ľudia na námestiach či organizátori protestov sú platení zo zahraničných peňazí. Rozlíšiť dobro od zla neznamená štátny prevrat. Musíme jasne povedať, že takto nie,“ povedal Oktavec.
Za študentov prehovorila predsedníčka Univerzitnej rady Mesta Trnava Ivana Trokšiarová, za vedcov Mária Mazúrová a za organizátorov z iniciatívy Za slušné Slovensko Pavol Koprda, ktorý prečítal pozdrav od českého teológa a intelektuála Tomáša Halíka.
Na záver odznela slovenská hymna, ktorú podobne, ako dve ďalšie piesne, zahral írsky pesničkár žijúci v Trnave Graeme Mark Donaldson. Ľudia tiež využili príležitosť zapáliť sviečky pri fotografii Jána a Martiny pri Trojičke.