TRNAVA. S divadlom začínala už ako 18-ročná a okrem prirodzenosti a spontánneho talentu vynikala peknou javiskovou rečou. Herečka Margita Šefčovičová pochádzala z Turca, no svoje profesionálne uplatnenie našla najprv na východe Slovenska.
Patrila k oporám Krajového divadla v Spišskej Novej Vsi, po zrušení profesionálneho súboru pracovala ako odborná pracovníčka a od roku 1972 aj riaditeľka stálej scény spišskonovoveského Podtatranského divadla.

Ako herečka významne prispievala k nadpriemernej tvorivej úrovni jedného z najznámejších slovenských ochotníckych kolektívov – spišskonovoveského divadelného súboru Hviezdoslav.
"Keď roku 1974 vznikalo trnavské Divadlo pre deti a mládež, Margita Šefčovičová sa k profesionálnej práci vrátila a patrila medzi jeho zakladajúcich členov. V trnavskom divadle pôsobila potom až do odchodu na dôchodok roku 1990, v rokoch 1986-1989 zastávala aj post umeleckej šéfky súboru," informuje Divadelný ústav.

Jej temperamentné, jadrné, výrazné herectvo už od začiatkov inklinovalo k charakterovým postavám zrelých a starších žien vrátane početnej galérie matiek.
Svoje schopnosti dôkladnej a výstižnej charakterizácie vedela rozvinúť vo veľkých i menších postavách, predovšetkým však vo veselohernom aj komediálnom žánre: Šestáková (Tyl: Podpaľačova dcéra, 1954); Slivková (Stodola: Čaj u pána senátora, 1957), Pani Lindová (Ibsen: Nora, 1958), Dudkinová (Katajev: Bláznová nedeľa, 1959); Tituba (Miller: Salemské bosorky, 1962); Pasqua (Goldoni: Škriepky v Chiozze, 1962); Eva (Solovič: Meridián, 1974).
"Tvárnosť Šefčovičovej herectva sa ukázala najmä v generačne vyhranenom trnavskom divadle, kde spojila postupy realistického portrétovania s dynamickými prostriedkami irónie, karikatúry, ba aj nadhľadu: Anastázia Kačková (Solovič: Strašne ošemetná situácia, 1976); Predsedníčka (Stodola: Jožko Púčik a jeho kariéra, 1978); Pani Pernellová (Molière: Tartuffe, 1984)," uvádza Divadelný ústav.
Margita Šefčovičová navždy odišla vo štvrtok 7. februára 2019 v Trnave.