TRNAVA. Spolu devätnásť obcí, ktoré ležia v dnešných okresoch Trnava, Piešťany, Galanta a Hlohovec, sa spomína v Zoborskej listine z roku 1113. Radia sa tak medzi najstaršie, o ktorých existovala písomná zmienka.
Zoborské listiny sú dva najstaršie zachované listinné originály z územia Slovenska. Vznikli v rokoch 1111 a 1113 z poverenia kráľa Kolomana v benediktínskom Opátstve svätého Hyppolita na Zobore pri Nitre.
Vyberte si iný región
Týkali sa majetkových záležitostí zoborského konventu a pre mnohé obce znamenajú prvú písomnú zmienku. Len v druhej z listín je uvedených vyše 150 dedín a rôznych orientačných bodov v ich chotároch.
Mestá z 13. storočia
K najstarším v kraji radíme aj súčasné okresné mestá Hlohovec a Piešťany, prvá písomná zmienka o Trnave prišla až o storočie neskôr. Pochádza z roku 1211 a spomína sa v listine ostrihomského arcibiskupa Jána o donácii príjmov miestneho kostola ostrihomskej kapitule.
V regióne Záhoria sú najstaršími písomne datovanými obec Plavecký Štvrtok a mesto Malacky. Spomínajú sa v listine z roku 1206, keď veľmoži Sebuš a Alexander zo Svätého Jura a Pezinka dostali okrem iných obcí a krajov aj chotár zvaný Malucha. Prvá písomná zmienka o Senici pochádza z roku 1256 – na listine, ktorú vystavil kráľ Belo IV. Skalica sa spomína o niečo skôr, v roku 1217 v listine uhorského kráľa Ondreja II., ktorý daroval skalické územie dvom synom nitrianskeho župana Tomáša.
Najmladšie obce v južných okresoch
Kým najstaršie obce majú za sebou stáročnú históriu, tie najmladšie vznikli len v 20. storočí. Najviac v kraji ich takto pribudlo v južných okresoch Galanta a Dunajská Streda. Úplne najmladšou obcou v kraji je Dolný Chotár v Galantskom okrese, ktorý vznikol v roku 1960. V okrese Piešťany je to obec Prašník (1958) a v Senickom okrese Šajdíkove Humence (1926).
Zoborská listina. (zdroj: wikipedia)Bratislavu predbehla Nitra
Tisícročie slovenských miest a dedín. Ktoré boli po prvýkrát spomenuté v oficiálnych písomných prameňoch?
BRATISLAVA. Od doby, keď na územie dnešného Slovenska prišli prvé slovanské kmene, uplynulo už viac ako pätnásť storočí. A tisíc rokov dozadu sa datujú prvé písomné zmienky o osadách, dedinkách či mestách rozprestierajúcich sa na dnešnom území našej republiky.
Najstaršia je Nitra
MY týždenníky sa rozhodli zmapovať prvé zmienky o všetkých takmer troch tisíckach sídiel na Slovensku. Vychádzali sme pritom z údajov Štatistického úradu Slovenskej republiky.
Najstaršou obcou je v tomto ohľade Nitra. Prvá písomná zmienka o nej sa datuje už do roku 826. Nitre vtedy vládol knieža Pribina, ktorý – hoci sám pohan – dal v obci vysvätiť kresťanský kostol, ktorý je prvým historicky doloženým dokladom o kresťanstve u Slovanov na dnešnom slovenskom území.
O necelé storočie neskôr – konkrétne v roku 907 – sa svet v písomnej podobe dozvedel aj o hlavnom meste, teda o Bratislave-Starom meste. V takzvaných Salzburských análoch (a ďalších, ktoré sa viedli vo vtedajších kláštoroch) sa o Bratislave píše v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi.
V nasledujúcom 11. storočí potom pribúdajú zmienky o ďalších 28 obciach, napríklad o Diakovciach či Šali.
Najviac sa prvé informácie o slovenských sídlach šírili v 13. storočí, kedy ich v historických listinách pribudlo skoro tisíc.
K najmladším patrí obec Lipníky
Keď sa pozrieme do nie príliš vzdialenej histórie, teda do minulého storočia, nájdeme v dátach štatistikov prvé zmienky o 62 nových obciach.
„Obec Lipníky patrí k najmladším obciam na Slovensku. Vznikla spojením osád Lipníky, Talk a Pohrabina do jedného sídelného celku s vlastnou všeobecnou správou,“ píše sa na oficiálnych stránkach obce Lipníky, ležiacej v okrese Prešov, ktorá vznikla až v roku 1990.
Samotné Lipníky pôvodne existovali ako osada Šarišskej Poruby.
Väčšina slovenských miest a obcí datuje svoju prvú písomnú zmienku pred rokom 1500, na mape sú označené odtieňom červenej farby.
Zelenou farbou sú označené mladšie obce, ktorých prvá písomná zmienka alebo dátum ich založenia sa datujú v posledných piatich storočiach.
Prašník. (zdroj: Obec Prašník)Najmladšia dedina má sedem kilometrov, zložili ju z kopaníc
Dva vodné toky, dve vodárenské spoločnosti, žiadny plyn ani kanalizácia. Prašník, najmladšia obec v regióne, leží v horách a tvorí ju 23 kopaníc. Stálych obyvateľov je málo, krásne prostredie láka chalupárov.
PRAŠNÍK. „Ako jediný sme v horách, máme úplne iné počasie a podmienky. A to aj v rámci dediny. Kým dole ešte prší, hore často už padá sneh,“ odpovedá starosta Prašníka Emil Škodáček na otázku, čím je jeho obec špecifická.
