TRNAVA, OČKOV. Cena zlata iba stúpa, pretože, pochopiteľne, je ho čoraz menej. V súčasnosti sa už „neryžuje“, ale ťaží spôsobom, ktorý je obzvlášť nebezpečný pre životné prostredie.
O tom, čo sa nosí, čo sa najviac kupuje, či ľudia nosia ešte zlaté zuby alebo ako sa podnikalo so zlatom v divokých 90. rokoch sme sa porozprávali s obchodníkom, ktorý na našom trhu funguje už vyše dvadsať rokov.
Igor Stacho prevádzkuje zlatníctva už od polovice 90. rokov, základňu má v Očkove, neveľkej obci neďaleko Piešťan. Ďalšie obchody má aj v niektorých mestách.
Môžete nám na úvod v krátkosti prezradiť, aké boli vaše začiatky s podnikaním?
– Začínali sme s rukavicami. Po prevrate sme založili firmu na ich výrobu. Zamestnávali sme viac ako tridsať ľudí, väčšinou matky po materskej. Bola to práca na doma.
A ako sa dá dostať od rukavíc k zlatu?
– Prišli rukavice z Číny a „nastrelili“ také ceny, ktoré sa nedali podliezť. To, že neboli vôbec kvalitné, nikto neriešil. Prvoradá bola cena.
Tetovač Forman: Každý tvrdí, že tetovanie je umenie. Ja nie Čítajte Tak sme s tým skončili. V tom čase sme začali voziť rôzny tovar z Turecka. Oblečenie, kabelky. A raz sme na skúšku zobrali štyri zlaté retiazky.
Tie to spustili?
– Bol o ne veľký záujem, boli za veľmi dobrú cenu, ľudia to kupovali. Začali sme voziť viac a viac. A potom sme si otvorili zlatníctvo. A fungujeme dodnes.
Aké to bolo podnikať so zlatom v „divokých“ 90. rokoch, skúšali to u vás „výpalníci“?
– Iba v Bratislave, inde nie. Chceli sme otvoriť prevádzku neďaleko Michalskej brány. Po istom čase prišli do obchodu v Očkove dvaja muži. Spomínam si, že jeden z nich musel ísť bokom, keď chcel prejsť cez dvere. Za ochranu požadovali 100-tisíc vtedajších Slovenských korún (približne 3 330 eur).
Majster Zoller z Leopoldova. Posledný drotár bez internetu Čítajte Tak som sa radšej z hlavného mesta stiahol. Najlepšie na tom bolo, že pri odchode vytiahol z vrecka rolku peňazí. Nakúpil vtedy u nás asi za 120-tisíc korún (približne 4-ti-síc eur).
Hlásili ste to vtedy na políciu?
– Nie. To nemalo význam. Zisťoval som to cez známeho policajta v Bratislave.
A čo vám povedal?
– Aby som zaplatil. Preto som sa odtiaľ stiahol.
Zlato a zlatníctva sú veľkým lákadlom pre zlodejov. Už vás niekedy vykradli?
– Tu v Očkove ešte nie. Prevádzky, ktoré máme v mestách, už áno. Dohromady trikrát. V Štúrove, Seredi a Komárne. Škody boli vysoké, to tu nebudem ani zverejňovať. Väčšinou to malo rovnaký priebeh. Traja zlodeji, dvaja vybielili obchod, jeden čakal v aute. Do minúty bolo po všetkom.
Vyrezáva do kôry stromov, na Slovensku je vraj jediný +FOTO Čítajte Dokonca, v Seredi za 29 sekúnd. Najväčšou iróniu je však fakt, že aj keď mám preukázateľne dokázané, že išlo o trestný čin krádeže, aj napriek, že inventúra sa robí bezprostredne po krádeži, aj tak musím štátu z toho odviesť 20 percentnú daň.
Vyšetrilo sa niečo?
– Nie, páchateľov dodnes nenašli.
Mali ste to poistené?
– Nie. Máloktorý zlatník býva poistený. Sú tam neskutočné podmienky. Napríklad, keď uzavreli poistku nad dva milióny vtedajších korún, museli ste mať už bezpečnostnú službu. Istý čas som mal všetko poistené a zhodou okolností ukradli občania Rumunska zlaté prstene.
Počet obyvateľov klesá. V Trnave ich žije toľko, čo v osemdesiatych rokoch Čítajte Policajti ich vypátrali, ale už ich nemali. A keď som oslovil poisťovňu, odpísali mi, že nešlo o lúpežné prepadnutie, takže nejde o poistnú udalosť. Na druhý deň som všetky zrušil. V priebehu troch-štyroch rokov som poisťovni zaplatil takmer 850-tisíc slovenských korún (približne 30-tisíc eur).
Čisté, 24-karátové zlato, je príliš mäkké na výrobu šperkov. Koľko karátov sa u nás bežne používa?
– Nielen u nás, bežne vo svete sa robia šperky zo 14-kará-tového zlata. Arabi, tí ho neuznávajú. Tí majú 18-karátové zlato. 14-karátové zlato má označenie 585, čo znamená, že je tam 585 dielov čistého zlata a zvyšok, 415 dielov, sú prímesi. 18-karátové zlato má 750 podielov čistého zlata.
Trnavská vodárenská zvýši ceny vodného a stočného Čítajte A z čoho sú tie prímesi?
– To je tajomstvom každej firmy, ktorá vyrába pre zlatníkov polotovary k ďalšej výrobe. Tá si vyrobí nejakú zliatinu, tú si dá zaregistrovať na Puncovom úrade a môže ju legálne používať. Tak to tu funguje.
Vy zlato aj vykupujete. Kedysi sa pravosť zlatých dukátov dokazovala zubami, dnes je na to kyselina. Ako to celé prebieha?
– Zlaté dukáty nikdy nebývali z čistého zlata, mali okolo 22 karátov, preto sa do nich dala spraviť ryha so zubami. Do 14-karátového zlata sa to nedá. Na to sú kyseliny. Na zisťovanie pravosti zlata sa používa špeciálny kameň, ide o základnú metódu.
Kameň a kyselina. Práve vďaka nim sa zisťuje, či ide o zlato. (zdroj: Peter Briška)Je to čierny kameň, je polohrubý a matný a vcelku odolný kyselinám. Test sa robí na stere. S testovaným kovom sa viackrát prejde po tomto skúšobnom kameni. Nakoniec sa na to nakvapká kyselina dusičná. Ak na kameni zostane čiara, ktorá nezmizne ani po pôsobení kyseliny, ide o zlato.
Je dnes veľa podvodníkov, ktorí sa snažia speňažiť predmety, ktoré ani nie sú zo zlata?
– Všetko, čo vykupujeme, cvakáme kliešťami. Lebo stačí ak je kov pozlátený, čiaru na kameni urobí. Ale keď precvaknete a urobíte ster zo stredu, naisto viete, či ide o zlato.
Čo také záložne, kde to necvakajú?
– Tam to zisťujú iba na základe steru. Necvakajú, lebo to ďalej predávajú.
Obnova Mikovíniho ulice ide podľa plánu, to najhoršie príde až na jar Čítajte Na čo by si mali dávať ľudia pozor pri kupovaní zlatých predmetov?
– Základom je puncová značka, označenie zlatých predmetov špeciálnymi znakmi podľa čistoty zlata. Okrem toho je tam ešte aj značka výrobcu. Tá naša je IS (Igor Stacho).
A čo tí podvodníci?
– Mnohí, ktorí niečo prinesú, často ani netušia, že boli oklamaní. Až u nás sa to dozvedia. Asi desať rokov dozadu tu predávali rumunskí občania zlaté obrúčky. Ľudia mi ich sem nosili vo veľkom s príbehmi o dedičstve po babke a podobne. Išlo o pozlátený bronz.
Prednedávnom kolovali po Slovensku zlaté zuby. Išlo o odliatky zo železa, ktoré pozlátili. Informoval nás o nich Puncový úrad. Vždy, keď niečo takéto na trhu zachytia, vystríhajú ostatných.
Zlaté zuby. Kedysi ich bolo asi viac?
– Určite áno. V súčasnosti je toho podstatne menej. Všetci si už dávajú robiť keramické zuby.
Koľko karátov majú väčšinou zlaté zuby?
– 14-karátové zlato by v ústach oxidovalo a vyvolávalo zápalové reakcie. Preto sa na ich výrobu používa 16-ka-rátové zlato.
Koľko stálo zlato, keď ste začínali a koľko teraz?
– Začínali sme na 10 eurách za gram na terajších 45 eur za gram. Jeho cena sa mení na burze každý deň, predáva sa tam v trójskych unciach. Jeho cena iba stúpa, rozhoduje o nej veľa faktorov.
Geopolitických. Napríklad, cena zlata vyletela prudko nahor pred časom po tom, ako Severná Kórea oznámila, že vie zasiahnuť raketami mestá v USA. Po urovnaní konfliktu zasa klesla. Ale z dlhodobého hľadiska iba stúpa.
Myslíte si, že niečo môže zlato ako komoditu nahradiť?
– Myslím si, že nie. Zlato je zlato, nie je ho veľa, nové náleziská nie sú. Je tu už od nepamäti.
Vravieva sa, že najkrajšie perly sú z Thajska. Platí to aj pre zlato? Že existuje nejaká krajina, kde sa ťaží top?
