TRNAVA, OČKOV. Cena zlata iba stúpa, pretože, pochopiteľne, je ho čoraz menej. V súčasnosti sa už „neryžuje“, ale ťaží spôsobom, ktorý je obzvlášť nebezpečný pre životné prostredie.
O tom, čo sa nosí, čo sa najviac kupuje, či ľudia nosia ešte zlaté zuby alebo ako sa podnikalo so zlatom v divokých 90. rokoch sme sa porozprávali s obchodníkom, ktorý na našom trhu funguje už vyše dvadsať rokov.
Igor Stacho prevádzkuje zlatníctva už od polovice 90. rokov, základňu má v Očkove, neveľkej obci neďaleko Piešťan. Ďalšie obchody má aj v niektorých mestách.
Môžete nám na úvod v krátkosti prezradiť, aké boli vaše začiatky s podnikaním?
– Začínali sme s rukavicami. Po prevrate sme založili firmu na ich výrobu. Zamestnávali sme viac ako tridsať ľudí, väčšinou matky po materskej. Bola to práca na doma.
A ako sa dá dostať od rukavíc k zlatu?
– Prišli rukavice z Číny a „nastrelili“ také ceny, ktoré sa nedali podliezť. To, že neboli vôbec kvalitné, nikto neriešil. Prvoradá bola cena.

Tak sme s tým skončili. V tom čase sme začali voziť rôzny tovar z Turecka. Oblečenie, kabelky. A raz sme na skúšku zobrali štyri zlaté retiazky.
Tie to spustili?
– Bol o ne veľký záujem, boli za veľmi dobrú cenu, ľudia to kupovali. Začali sme voziť viac a viac. A potom sme si otvorili zlatníctvo. A fungujeme dodnes.
Aké to bolo podnikať so zlatom v „divokých“ 90. rokoch, skúšali to u vás „výpalníci“?
– Iba v Bratislave, inde nie. Chceli sme otvoriť prevádzku neďaleko Michalskej brány. Po istom čase prišli do obchodu v Očkove dvaja muži. Spomínam si, že jeden z nich musel ísť bokom, keď chcel prejsť cez dvere. Za ochranu požadovali 100-tisíc vtedajších Slovenských korún (približne 3 330 eur).

Tak som sa radšej z hlavného mesta stiahol. Najlepšie na tom bolo, že pri odchode vytiahol z vrecka rolku peňazí. Nakúpil vtedy u nás asi za 120-tisíc korún (približne 4-ti-síc eur).
Hlásili ste to vtedy na políciu?
– Nie. To nemalo význam. Zisťoval som to cez známeho policajta v Bratislave.
A čo vám povedal?
– Aby som zaplatil. Preto som sa odtiaľ stiahol.
Zlato a zlatníctva sú veľkým lákadlom pre zlodejov. Už vás niekedy vykradli?
– Tu v Očkove ešte nie. Prevádzky, ktoré máme v mestách, už áno. Dohromady trikrát. V Štúrove, Seredi a Komárne. Škody boli vysoké, to tu nebudem ani zverejňovať. Väčšinou to malo rovnaký priebeh. Traja zlodeji, dvaja vybielili obchod, jeden čakal v aute. Do minúty bolo po všetkom.

Dokonca, v Seredi za 29 sekúnd. Najväčšou iróniu je však fakt, že aj keď mám preukázateľne dokázané, že išlo o trestný čin krádeže, aj napriek, že inventúra sa robí bezprostredne po krádeži, aj tak musím štátu z toho odviesť 20 percentnú daň.
Vyšetrilo sa niečo?
– Nie, páchateľov dodnes nenašli.
Mali ste to poistené?
– Nie. Máloktorý zlatník býva poistený. Sú tam neskutočné podmienky. Napríklad, keď uzavreli poistku nad dva milióny vtedajších korún, museli ste mať už bezpečnostnú službu. Istý čas som mal všetko poistené a zhodou okolností ukradli občania Rumunska zlaté prstene.

Policajti ich vypátrali, ale už ich nemali. A keď som oslovil poisťovňu, odpísali mi, že nešlo o lúpežné prepadnutie, takže nejde o poistnú udalosť. Na druhý deň som všetky zrušil. V priebehu troch-štyroch rokov som poisťovni zaplatil takmer 850-tisíc slovenských korún (približne 30-tisíc eur).
Čisté, 24-karátové zlato, je príliš mäkké na výrobu šperkov. Koľko karátov sa u nás bežne používa?
– Nielen u nás, bežne vo svete sa robia šperky zo 14-kará-tového zlata. Arabi, tí ho neuznávajú. Tí majú 18-karátové zlato. 14-karátové zlato má označenie 585, čo znamená, že je tam 585 dielov čistého zlata a zvyšok, 415 dielov, sú prímesi. 18-karátové zlato má 750 podielov čistého zlata.

A z čoho sú tie prímesi?
– To je tajomstvom každej firmy, ktorá vyrába pre zlatníkov polotovary k ďalšej výrobe. Tá si vyrobí nejakú zliatinu, tú si dá zaregistrovať na Puncovom úrade a môže ju legálne používať. Tak to tu funguje.
Vy zlato aj vykupujete. Kedysi sa pravosť zlatých dukátov dokazovala zubami, dnes je na to kyselina. Ako to celé prebieha?
– Zlaté dukáty nikdy nebývali z čistého zlata, mali okolo 22 karátov, preto sa do nich dala spraviť ryha so zubami. Do 14-karátového zlata sa to nedá. Na to sú kyseliny. Na zisťovanie pravosti zlata sa používa špeciálny kameň, ide o základnú metódu.

Je to čierny kameň, je polohrubý a matný a vcelku odolný kyselinám. Test sa robí na stere. S testovaným kovom sa viackrát prejde po tomto skúšobnom kameni. Nakoniec sa na to nakvapká kyselina dusičná. Ak na kameni zostane čiara, ktorá nezmizne ani po pôsobení kyseliny, ide o zlato.
Je dnes veľa podvodníkov, ktorí sa snažia speňažiť predmety, ktoré ani nie sú zo zlata?
– Všetko, čo vykupujeme, cvakáme kliešťami. Lebo stačí ak je kov pozlátený, čiaru na kameni urobí. Ale keď precvaknete a urobíte ster zo stredu, naisto viete, či ide o zlato.
Čo také záložne, kde to necvakajú?
– Tam to zisťujú iba na základe steru. Necvakajú, lebo to ďalej predávajú.

Na čo by si mali dávať ľudia pozor pri kupovaní zlatých predmetov?
– Základom je puncová značka, označenie zlatých predmetov špeciálnymi znakmi podľa čistoty zlata. Okrem toho je tam ešte aj značka výrobcu. Tá naša je IS (Igor Stacho).
A čo tí podvodníci?
– Mnohí, ktorí niečo prinesú, často ani netušia, že boli oklamaní. Až u nás sa to dozvedia. Asi desať rokov dozadu tu predávali rumunskí občania zlaté obrúčky. Ľudia mi ich sem nosili vo veľkom s príbehmi o dedičstve po babke a podobne. Išlo o pozlátený bronz.
Prednedávnom kolovali po Slovensku zlaté zuby. Išlo o odliatky zo železa, ktoré pozlátili. Informoval nás o nich Puncový úrad. Vždy, keď niečo takéto na trhu zachytia, vystríhajú ostatných.
Zlaté zuby. Kedysi ich bolo asi viac?
– Určite áno. V súčasnosti je toho podstatne menej. Všetci si už dávajú robiť keramické zuby.
Koľko karátov majú väčšinou zlaté zuby?
– 14-karátové zlato by v ústach oxidovalo a vyvolávalo zápalové reakcie. Preto sa na ich výrobu používa 16-ka-rátové zlato.
Koľko stálo zlato, keď ste začínali a koľko teraz?
– Začínali sme na 10 eurách za gram na terajších 45 eur za gram. Jeho cena sa mení na burze každý deň, predáva sa tam v trójskych unciach. Jeho cena iba stúpa, rozhoduje o nej veľa faktorov.
Geopolitických. Napríklad, cena zlata vyletela prudko nahor pred časom po tom, ako Severná Kórea oznámila, že vie zasiahnuť raketami mestá v USA. Po urovnaní konfliktu zasa klesla. Ale z dlhodobého hľadiska iba stúpa.
Myslíte si, že niečo môže zlato ako komoditu nahradiť?
– Myslím si, že nie. Zlato je zlato, nie je ho veľa, nové náleziská nie sú. Je tu už od nepamäti.
Vravieva sa, že najkrajšie perly sú z Thajska. Platí to aj pre zlato? Že existuje nejaká krajina, kde sa ťaží top?