TRNAVA. V novembri to bol presne rok, odkedy sa moderátori Trnavského rádia po prvýkrát prihovorili v éteri poslucháčom. Za ten čas prešlo rádio viacerými zmenami, dostalo sa do plusových čísiel a etablovalo sa v regióne.

Hovorili sme s trojicou zakladateľov, pre ktorých rádio znamená splnený sen. Dušan Vančo sa venuje programovej časti, Pavol Jurák technickej a Peter Žitňanský sa nebál uveriť ich vízii a do projektu investoval.
Prečo ste sa rozhodli investovať do regionálneho rádia? Nenieslo to so sebou priveľké riziko?
Peter: – Každá investícia prináša isté riziko, ale jeho miera bola v tomto prípade veľmi nízka. Aj Dušana aj Paľa som poznal a išli do projektu nie za ziskom, ale za dobrou vecou, že má slúžiť, priniesť pozitívnu energiu. A to sa aj podarilo.
Naplnilo Trnavské rádio vaše očakávania?
Peter: – Myslím si, že áno. Veľa ľudí je rado, že tu môže pracovať a veľa ľudí sa teší, že si ho môžu naladiť.
Keď sa vrátime úplne na začiatok, bolo náročné vybaviť, aby rádio mohlo vysielať?
Pavol: – Bolo to dosť ťažké, frekvenciu som osobne riešil päť rokov. Telekomunikačný úrad nám zamietol asi desať frekvencií, ktoré sme navrhovali. Na Slovensku je v FM pásme okolo 400 vysielačov, máme navyše presahy do Rakúska, Česka aj Maďarska, čo je problém. Museli sme preto pýtať povolenia aj od zahraničných úradov.
Ako veľmi ste sa tešili, keď sa to nakoniec podarilo?
Pavol: – No... veľmi sme sa tešili. Bol to náš sen. Päť rokov som riešil frekvenciu, potom sme vybavovali licenciu, rok sme potom samostatne robili prípravy na vysielanie.
V čom tie prípravy spočívali?
Pavol: – Hľadali sme priestor, mali sme rôzne rokovania. Rokovali sme s viacerými možnými investormi, ale nakoniec sme sa spojili s Peťom. Celé nám to sadlo a vyšlo aj načasovanie. Nie je také ľahké dať dokopy rádio, robili sme to po večeroch, lebo každý z nás mal svoje vlastné zamestnanie.
Mal každý z vás aj svoju vlastnú predstavu, ako by rádio malo vyzerať?
Pavol: – Ani nie. Vyšpecifikovali sme si hneď na začiatku, čo bude mať kto na starosti a išli sme si to svoje. Samozrejme, veci konzultujeme, ale veľmi sa dopĺňame. Súhlasím s Dušanom čo sa týka obsahu, je to podľa mňa veľký profík.
Chýbalo vám rádio v Trnave?
Pavol: – Ja som z Piešťan, ale Trnave rádio určite chýbalo. Ľudia tu boli na to dlho zvyknutí, v roku 2006 lokálne rádio skončilo a bola tu diera na trhu. Dlho sme sa o tom s Dušanom bavili, je tu dobrý, silný trh, je tu veľa ľudí a určite tu rádio má svoje miesto.
Spoznáte hneď, že niekde hrá Trnavské rádio?
Pavol: – Jasné, ja ho spoznám hneď, podľa zvuku.
Naozaj? Ako je to možné?
Pavol: – Lebo máme špecifický zvuk.
V čom?
Pavol: – Je to jednak technikou a... budem trošku narcis, ale aj nastavením, dlhé roky som ten zvuk vyvíjal. Počujem každé jedno rádio, ale Trnavské poznám dokonale. Podľa mňa máme najlepší zvuk na Slovensku.

Je rádio to, čo vás živí?
Peter: – Nie. Ani jedného z nás.
Dušan: – Dôvodom robiť malé rádio určite nie sú peniaze. Ak to aj na prvý pohľad vyzerá, ako hladko všetko ide, opak je veľmi často pravdou. Keď napríklad chystáme novú zvukovaú grafiku, playlisty alebo živé prenosy, pracujeme na tom do druhej, do tretej v noci a ráno potom ide každý z nás do práce. Je to naozaj vyčerpávajúce. Rádio momentálne uživí tím moderátorov a marketing. Manažment nie, no nebola to v prvom pláne priorita. To, prečo tento projekt robíme s entuziazmom, je, že Trnavské rádio prináša do éteru niečo špeciálne, niečo, čo má zmysel a čo pomáha tvoriť hodnoty. Zisk je iba ukazovateľom dobre urobenej práce.
Čo sa zmenilo a posunulo od začiatku vášho fungovania?
Dušan: – Za rok sa rádio veľmi posunulo dopredu. Nielen čo sa týka kvality obsahu, ale aj počúvanosťou a klientmi, ktorým sme reálne pomohli. Poslali nám o tom vlastné štúdie, čo je úžasné. Cítime podporu ľudí, Trnavské rádio pozitívne vnímajú napríklad aj bratislavské reklamné agentúry a to je motivujúce. Vďaka tomu môžeme investovať všetko, čo sme zarobili, späť do programu. Máme to napísané aj v našom manifeste na webe. Nechceme byť komerčným projektom v zmysle, že na rádiu potrebujeme zarábať, no musí byť ekonomicky samostatné, funkčné bez dotácií či pôžičiek, a to sa darí.
Čo je najväčšia služba, ktorú rádio v regióne poskytuje?