TRNAVA. Na slovenské pomery to bolo nevídané. Tak mohutne sa v ére samostatnosti zrejme žiadny titul neoslavoval.
V máji tohto roka zapáchala Trnava od litrov piva či šampanského. Frustrácia z čakania na futbalový titul sa v Trnave po 45 rokoch skončila. Mnohí ľudia plakali od radosti. Medzi nimi aj majiteľ klubu Vladimír Poór.
Kontroverzný podnikateľ a oligarcha si užíval spolu s hráčmi triumfálnu jazdu mestom v otvorenom autobuse.
Na staručkom RTO sa viezli tak ako ich predchodcovia v sedemdesiatych rokoch. Fajčili sa cigary.
Tréner Látal, manažér Hoftych aj majiteľ Poór oznámili odchod z Trnavy Čítajte „Toto je Trnava. To treba zažiť. Chcel by som, aby toto zažívali priaznivci všetkých klubov na Slovensku. Pekné štadióny s dobrým futbalom a veľkou fanúšikovskou základňou,“ vravel Poór v eufórií.
Aj koncom augusta ešte lietal nad hlavami hráčov. Trnava vtedy oslavovala aj svoj najväčší úspech v európskych pohároch, keď senzačne postúpila až do skupinovej fázy Európskej ligy.
Futbalisti Spartaka vytvoril celistvú skladačku bez egoistov, ktorú bolo ťažko rozbiť. Predvádzali výkony na hranici svojich možností.
Rekordné prémie
Najväčšia aréna na Slovensku s kapacitou okolo 18-tisíc miest bola viackrát vypredaná.
Tento rok mal Spartak podľa Poóra rekordný rozpočet 5,6 milióna eur. Na prémiách od UEFA klub zarobil okolo päť miliónov eur, čo boli rekordné zisky.
Na konci historicky najúspešnejšieho roka Trnavy v ére samostatnosti však prišla senzačná správa.
„Vydal som pokyn, aby zastavili všetky finančné toky, ktoré sa týkajú Spartaka. Pre mňa už Spartak neexistuje. Už nikdy nevkročím na štadión,“ vyhlásil Poór.
Nahnevali ho reakcie ľudí.
Najväčšia aréna na Slovensku s kapacitou okolo 18-tisíc miest bola viackrát vypredaná. (zdroj: SME - Jozef Jakubčo)„Pískali pri zisku majstrovského titulu, pri odovzdávaní medailí, proste stále. Nič sa im nepáči a stále by niekoho vyhadzovali von,“ vravel šéf Spartaka.
Pri emotívnej reči viackrát reagoval aj na kritikov na sociálnych sieťach. Označil ich za facebookových fašistov.
„Teraz si našli zámienku, že pred zápasom s Nitrou sa po 50 rokoch nehralo Silenzio, hymna Spartaka. Mrzí ma to, je to možno chyba, ale nebolo to po prvý raz. Už nechcem bojovať. Nech to prevezmú mladší, ktorí to budú robiť lepšie,“ dodal Poór.
Došla mu trpezlivosť?
Predtým v auguste pritom spravil nečakané gesto.
