Turbulentný deň v Spartaku Trnava neskončil. Slovo si zobal aj Vladimír Poór:
„O tom, čo vám chcem povedať, sa mi bude ťažko rozprávať... V priebehu 25 rokov som tu zažil množstvo krásnych vecí i časov, možno aj zlých. Za 25 rokov sme odohrali pekné sezóny, najmä posledná bola zaujímavá a veľmi krásna. S trénerom El Maestrom sme získali majstrovský titul. Následne s trénerom Látalom sme sa dostali do skupiny Európskej ligy. V nej súperi, proti ktorým hráme, nás hodnotili ako veľmi vážneho súpera, počnúc Belehradom, Varšavou, Anderlechtom, Fenerbahce a tiež Dinanom Záhreb. Tento klub hodnotili ako jeden špičkový na Slovensku.
Dnes som sa dozvedel, že tréner po invektívach, aj s generálnym manažérom, sa rozhodli rezignovať. Tým pádom môžem aj ja povedať, že nechcem počúvať to, čo sme zažili v minulosti. Za éry trénera Hoftycha sme bojovali o titul. So Žilinou sme ho prehrali o dva body.
Vladimír Poór: Trnavský Spartak nepredám žiadnemu zmrzlinárovi Čítajte Dostali sme sa skoro až do play-off Európskej ligy. V následnej sezóne bolo vykrikovanie Hoftych ven! Po ňom prišiel tréner Jarábek, zažili sme presne to isté. Najprv ho vyzdvihovali na ruky, ukazovali sme valec s ôsmimi či deviatimi víťazstvami v rade a opäť prišli výkriky Jarábek ven! Toto už zažívať nechcem, stačilo.
Rozhodol som sa, že súboj s Nitrou bol posledný zápas, na ktorý som prišiel na štadión. Vydal som pokyn, aby zastavili všetky finančné toky, ktoré sa týkajú Spartaka. Vymenia sa všetci zástupcovia, moje akcionárske vzťahy a vymenuje nové vedenie, dozorná rada s predstavenstvom. Vstúpi do neho tzv. krízový manažment, kým si klub niekto neprevezme, na čom intenzívne pracujem. Pre mňa však tento klub, žiaľ, aj keď ho mám v srdci, skončil. Pre mňa už Spartak, čo sa futbalu týka, neexistuje.
Hoftych aj Látal v Spartaku končia, údajne aj Poór Čítajte Sú to pre mňa ťažké chvíle. Bolo to náročné rozhodovanie. Keď sa na to pozerám, raz mi niekto napísal, že to všetko robím z ješitnosti. Poviem vám, ak by som to robil z ješitnosti, tak po otvorení štadióna a vypískaní ma na ňom, by som povedal, že už to ďalej robiť nebudem. Taktiež po zisku majstrovského titulu a preberaní zlatej medaile bol zasa piskot. Aj vtedy som mohol povedať, že končím. Neurobil som tak, pretože si stále vážim fanúšikov, ktorí chodia na futbal s dobrou vôľou nielen v dobrých časoch, ale i zlých.
V tých najťažších chvíľach v Spartaku, pred kľúčovými súbojmi, sme sa dočkali len incidentov. Dá sa povedať, že vývojová rada, ktorá sa vyvinula z evolučnej rady Homo sapiens na devolučnú radu Homo Facebook, pretvorila sa na facebookových fašistov s nenormálne vášnivými konšpiračnými teóriami a pustili sa napríklad do toho, že sme nezahrali hymnu. Áno, aj mňa to mrzelo, je to pravda, realita. Žiaľ, stalo sa. Treba si uvedomiť, že len elektrická energia na tomto štadióne stojí 15 až 18 tisíc eur mesačne. Nemuselo by ma to dnes už zaujímať, ale momentálne máme inšpektora z UEFA, ktorý hodnotí kvalitu trávnika. Jeden klub sa naň sťažoval. Taká je realita. Svietime tak deň a noc, míňame elektrickú energiu.
Bohužiaľ, nikto z facebookových fašistov nie je schopný prispieť ani eurom na chod klubu. Mňa už to prestalo baviť. Nechcem stále počúvať, kto má ísť ven. Keď sme hrali s Nestorom, naozaj im to oznámil, že hrať futbal v Trnave, kde každý bojuje proti každému, je nereálne. Vyhral titul, vyhral ho s našimi úsilím. Doviedol ho sem Pavel Hoftych, ktorý sa na tom narobil. Chvalabohu, je to za nami. Môžem k tomu povedať len jedno jediné, myslím si, že nikto z nás si nezaslúžil piskot. Cez to všetko sme sa ale preniesli. Na tom mi nezáležalo.
Záležalo mi na tom, aby sme následne hrali kvalitnú súťaž. Cieľ bol jednoznačný – dostať sa do prvej šestky a vyhrať Slovenský pohár. Vedeli sme, že budeme hrať tri ťažké súťaže. Ďalej sme chceli uhrať body v rámci Európskej ligy, čo sa nám aj podarilo. Bohužiaľ, musím povedať, že niektorí naši fanúšikovia, aby som ich nehádzal do jedného vreca, sa rozhodli, že keď je najhoršie, vtedy si treba ešte viac kopnúť. A tak si kopli. Docielili jediné, že ma to už vôbec nezaujíma. Na druhej strane, musím povedať aj to, keďže som nebol ješitný, tak som po postupe cez Ľubľanu išiel pred fanúšikov, dal dole čiapku a poklonil sa im za to, ako skutočne fandili. Aj za dohodu, ktorú sme mali, dodržali ju. Pomohli k tým víťazstvám, ktoré sa spravili. Nič z toho nebolo z ješitnosti. Myslel som to úprimne, kým oni to úprimne nemyslia. Takto sa futbal v Trnave robiť nedá.
Oproti minulej sezóne sme navýšili rozpočet na viac ako 5,6 milióna eur, čo sa prejavilo, pretože hráme Európsku ligu, Slovenský pohár a Fortuna ligu. Či sme mohli kúpiť kvalitnejších futbalistov? Mohli, ale kto by nám s tým bol pomohol? Toľko zranení, ktoré hráči utrpeli a odohrali množstvo zápasov ako napríklad Martin Tóth, ktorého si nesmierne vážim. Nastúpil na 90 %, ak nie 95 % toho všetkého, Boris Godál... Nechávali na ihrisku všetko. Je tam veľa chalanov, ktorí si zaslúžia moju poklonu a poďakovanie.
Čo ma mrzí najviac, že sa lúčim s futbalom takýmto spôsobom. Nemal som o tom takúto predstavu. Asi je ale najvyšší čas, aby to Spartaku neškodilo. Sústavne potrebujú niektorí ľudia mať nepriateľa, majú ho vo mne. Treba im povedať, aby ho nemali. Myslia si, že hráči, manažéri, tréneri a aj majitelia odchádzajú, ale Spartak i Trnava zostávajú. Nevidím teda problém. Osobne si myslím, že mladšia generácia s tým niečo dokáže možno urobiť. Možno to bude lepšie ako je teraz. Držím im palce.
Chcem sa všetkým, ktorí so mnou spolupracovali a vytrápili sa na tom všetkom úprimne poďakovať. Na futbale ma už neuvidíte. Zrušil som cestu do Bruselu, nestretnem sa na Fenerbahce ani s prezidentom. Mali sme rozvinutý program ohľadom spolupráce do budúcnosti. Som z toho výrazne unavený a sklamaný. Treba to dať mladším. Ďakujem.“
Autor: TLAČ
