TRNAVA. Komunálne voľby sú už za nami. O tom, aké boli prekvapenia, o čom svedčí jasné víťazstvo súčasného primátora Petra Bročku, a prečo bola v Trnave jedna z najnižších volebných účastí v rámci krajských miest na Slovensku sme sa porozprávali s politológom Jozefom Lenčom.

Ako by ste zhodnotili volebný výsledok v Trnave? Bol podľa vás „očakávateľný“?
– Voľba primátora v Trnave skončila bez väčšieho prekvapenia. Ak teda odhliadneme od faktu, že Peter Bročka vyhral s veľkým náskokom pred druhým z vyzývateľov a dokázal získať približne o 4 000 hlasov viac než pred štyrmi rokmi.
O čom to podľa vás svedčí?
– Najmä o tom, že aj napriek pochybnostiam o jeho komunikačných a aj manažérskych schopnostiach, Trnavčania uverili jeho programu, jeho tímu a zdá sa aj jeho charizme.

Voľby v Trnave tiež potvrdili trend celoslovenských úspechov nezávislých kandidátov, ktorí sú združení hlavne v takzvaných primátorských (starostovských) tímoch, ktoré v mnohom nahrádzajú či simulujú politické strany. Pionierom tejto podoby politického organizovania na komunálnej úrovni bol práve Peter Bročka v roku 2014 s jeho Lepšou Trnavou.
Čo by ste označili za prekvapenie volieb?
– Za prekvapenie možno určite považovať fakt, že navzdory nezhodám v jeho minulom tíme a tomu, že proti nemu kandidovali aj bývalí spolupracovníci a tiež kandidáti politických strán, tak kandidátka poslancov z tímu primátora Bročku suverénne zvíťazila a v najbližšom období ovládne nielen mestský úrad, ale aj mestské zastupiteľstvo.
Ako si vysvetľujete veľký odstup medzi víťazom a druhým, respektíve ďalšími v poradí? V iných mestách to bolo oveľa tesnejšie...
– Môže byť za tým viacero faktorov, ktoré sa práve v týchto voľbách vhodne spojili a vytvorili predpoklady na to, aby Peter Bročka vyhral s takým veľkým odstupom pred druhým v poradí.

Treba však podotknúť, že v prieskume pred voľbami boli odhady, ktoré uvádzali možný zisk až na úrovni 70 percent hlasov. Príčiny jeho úspechu môžeme identifikovať v jeho osobnej charizme a úspešnom politickom marketingu počas výkonu funkcie primátora.
Čiastočne tiež v neschopnosti jeho oponentov, najmä počas kampane, presvedčiť trnavskú verejnosť o nedostatkoch a nesplnených sľuboch primátora, ktoré sa nakoniec obmedzili len na – pre väčšinu Trnavčanov – asi nepodstatnú či možno nezrozumiteľnú, kauzu City Areny.
V neposlednom rade aj v tom, že politické strany postavili v týchto voľbách mimoriadne nezaujímavých protikandidátov, nehovoriac o tom, že vyzývatelia z radov nezávislých boli občas až tragikomickí.
Čo hovoríte na volebnú účasť? Bola jedna z najnižších v rámci krajských miest. Prečo nechodí k urnám v Trnave viac ľudí?
– Účasť v Trnave síce patrila k tým nižším, v porovnaní s inými krajskými mestami, avšak od roku 2010 sa kontinuálne zvyšuje. Každé štyri roky je o 4 percentá vyššia.

Svedčí to možno o spokojnosti či apatii voličov v Trnave, alebo aj o tom, že víťazstvo Bročku bolo už dlhodobo zjavné a jeho oponenti ani nedokázali motivovať všetkých nespokojencov natoľko, aby sa volieb čo i len zúčastnili.
O čom svedčí fakt, že Lepšia Trnava má v mestskom zastupiteľstve väčšinu?