TRNAVA. Rokovania, ktorých výsledkom by malo byť zachovanie aspoň uličnej fasády bývalého kina Sloboda na Rázusovej ulici v Trnave, vedie podľa informácií zo zastupiteľstva mesto a Trnavská univerzita.
V jedinom chránenom parku v meste plánujú vyrúbať desiatky stromov Čítajte Na septembrovom rokovaní stiahli trnavskí poslanci z rokovania bod, ktorý mal doplniť pôvodnú zmluvu medzi mestom a univerzitou. Tá je stará sedemnásť rokov a stanovuje, že budova bývalého kina môže byť využitá iba „za účelom zabezpečenia vyučovacieho procesu, na pedagogickú a vedeckú činnosť.“
Nové znenie by pritom spôsob využívania rozšírilo aj na priestory auly, ktorá by vznikla „v lokalite kina Sloboda po jeho asanácii.“
S úpravou zmluvy nesúhlasili viacerí
Ak by poslanci úpravu zmluvy schválili, univerzite by už nič nebránilo kino, v ktorom sa premietal vôbec prvý zvukový film v Trnave, zrovnať so zemou.
Priamo na rokovaní proti takémuto kroku vystúpili viacerí poslanci, vrátane druhého viceprimátora Mateja Lančariča.
„Nepáči sa mi, že by sme mali schváliť do pôvodnej kúpnej zmluvy tie slovíčka, vďaka ktorým bude možné asanovať objekt bývalého kina Sloboda. Neviem si tam predstaviť novostavbu. Na jednej strane kritizujeme komunistov, že nám zbúrali krásne historické stavby v centre mesta, a teraz chce urobiť to isté,“ povedal Lančarič na rokovaní.
Kedysi mali odborníkov na zeleň, teraz nemajú peniaze ani na výsadbu Čítajte Proti sa postavil aj poslanec Šimon Štefunko, podľa jeho slov je dôležité, aby budovy, ktoré majú historický ráz, zostávali v meste.
„Univerzita nemá peniaze na to, aby túto budovu zachránila, a preto je na pretrase jej zbúranie. Viem si predstaviť, že by sme opäť rokovali s vedením univerzity, aby zachovali aspoň fasádu a vzhľad od ulice a aulu by vybudovali vzadu,“ nechal sa v plénu počuť prvý viceprimátor Tibor Pekarčík.
Budova kina Sloboda, pôvodne kina Rádio, je pritom roky nedotknutá a o svojich plánoch s ňou univerzita mlčala. Podľa primátora Petra Bročku prerušil ticho investor, ktorý zrekonštruoval vedľajšiu budovu a prejavil záujem aj o kino Sloboda.
Pamiatkari podporili zachovanie stavby
Napriek tomu, že kino Sloboda je dôležitou súčasťou a stmeľujúcim prvkom historickej zástavby Rázusovej ulice, nejde o národnú kultúrnu pamiatku. Nenachádza sa ani priamo v centrálnej mestskej zóne, kde by sa naň vzťahovali prísnejšie podmienky ochrany.
Pamiatkari však napriek tomu pripravili podporné stanovisko pre jeho zachovanie. Vyzdvihli jeho historickú urbanistickú hodnotu a tiež architektonické riešenie.
„Objekt je navyše jedinečný svojou pôvodnou funkciou – funkciou kina, pričom vznikol primárne kompletne pre tento účel. V roku 1925 ho dal postaviť Stanislav Pazourek pod názvom kino Rádio. Dnes je poslednou autenticky zachovanou historickou budovou kina v Trnave z obdobia rozvoja kinematografie. Má teda jedinečnú hodnotu historického dokumentu,“ píše sa v stanovisku Krajského pamiatkového úradu Trnava.
Ten síce v minulosti zbúranie kina odobril kladným stanoviskom, nemal však vraj inú možnosť.
„Krajský pamiatkový úrad Trnava vydal v roku 2002 kladné stanovisko k odstráneniu objektu z dôvodu, že po právnej stránke nemal v danom čase kompetenciu na vydanie nesúhlasného stanoviska,“ vysvetľujú pamiatkari.
Prikláňajú sa tiež k tomu, že minimálne prednú časť objektu je nutné zachovať alebo realizovať jej hmotovú a výrazovú kópiu, aby nedošlo k narušeniu celkového rázu ulice.
„Rázusova ulica má perspektívu stať sa jednou z najzachovalejších ulíc historického jadra Trnavy a spolu s Námestím SNP byť významnou ukážkou kvalitnej urbanistickej a architektonickej tvorby začiatku 20. storočia,“ dopĺňajú pamiatkari.
Na získaní stanoviska Trnavskej univerzity pracujeme.
