TRNAVA. S dokončenou náznakovou rekonštrukciou stredovekej Dolnej brány na začiatku pešej zóny v Trnave nie je primátor Peter Bročka úplne spokojný.
Dôvodom sú obmedzenia od pamiatkárov, ktorí dovolili jeden z historických vstupov do mesta postaviť len do výšky niekoľkých desiatok centimetrov. Dolná brána bola až do začiatku 19. storočia súčasťou mestského opevnenia. Na jej terajšiu náznakovú rekonštrukciu za 180-tisíc eur použili stavbári staré tehly, dubové drevo a na náznak stredovekej cesty kamene.
Winter mal s kúpeľmi a mestom plány, ktoré sa už nenaplnili Čítajte Chýba presný obraz
,,Očakávam, že táto brána bude niekedy v budúcnosti postavená v celej pôvodnej výške,“ povedal Bročka s tým, že na mysli má hlavne časť s vežou. Dodal, že radnica pri nedávnom vytiahnutí časti múrov investovala do takých základov, ktoré v budúcnosti umožnia vežu postaviť celú.
Najskôr však budú musieť svoj postoj zmeniť pamiatkári. Zatiaľ to odmietajú s vysvetlením, že nanovo postavená Dolná brána by bola cudzorodým prvkom uprostred architektúry 20. storočia. Okrem toho odborníkom chýbajú presnejšie údaje o vnútornom členení tohto vstupu do mesta, počte podlaží veže a ďalšie detaily, ktoré by boli potrebné k opätovnej výstavbe.
Lepšie ako nič
Aj keď brána je momentálne len naznačená, podľa Bročku je to oveľa lepšie, ako keď tam nebolo nič. "Už takto je to jasná ukážka toho, ako sa kedysi vstupovalo do mesta a je to mnohokrát lepšie ako predtým, keď tam bola asfaltová cesta, ktorá ignorovala históriu,“ dodal primátor.
Mestskí policajti strážia vinohrady aj s nočným videním Čítajte Ďalšou pripomienkou bohatej minulosti by podľa Bročku mohlo byť postavenie nárožných veží stredovekého opevnenia. Krajský pamiatkový úrad v Trnave zatiaľ súhlasil s jednou, ktorú už dokončil súkromný investor.
Petícia za zachovanie
Základy Dolnej brány a predbránia odkryli archeológovia počas výskumu pri vyústení pešej zóny pred budovou Okresného súdu v Trnave v rokoch 2015 a 2016. Tento vstup do mesta bol po stáročia súčasťou opevnenia Trnavy, pred dvesto rokmi rozhodol magistrát o zbúraní Hornej aj Dolnej brány. Proti tomuto kroku vznikla v roku 1818 petícia, Trnavčania žiadali zachovanie oboch vstupov do mesta, ale nepomohli si.
