BRATISLAVA. Od vypuknutia Slovenského národného povstania (SNP) dnes uplynulo 74 rokov.
Povstanie bolo ozbrojeným vystúpením protifašistického odboja na Slovensku na konci 2. svetovej vojny a malo zásadný význam pri obnove Československa.
Na jar roku 1944 silnelo na Slovensku partizánske hnutie a situácia vyvrcholila v auguste príchodom nacistickej armády, ktorú na jeho územie povolal prezident Jozef Tiso.
Povstanie riadila Slovenská národná rada a jeho základom bola povstalecká armáda vedená Jánom Golianom a Rudolfom Viestom a partizánske jednotky. V SNP tiež bojovali ruskí, rumunskí, ukrajinskí, českí, poľskí, bulharskí, francúzski vojaci a partizáni, ako aj príslušníci ďalších národov.
V marci 1944 prezident Edvard Beneš z londýnskeho exilu poveril dočasným velením vojenského odboja na Slovensku pplk. gšt. Jána Goliana. Ten sa stal veliteľom Vojenskéhoústredia - ústredného orgánu príprav povstania v slovenskej armáde, ktoré utvorili v apríli v Banskej Bystrici.
Vojenské ústredie a ilegálna Slovenská národná rada v Čremošnom v okrese Turčianske Teplice rokovali 20. júla o spoločnom postupe pri príprave ozbrojeného povstania. Za hlavnú ozbrojenú silu považovali slovenskú armádu. Hovorili aj o potrebe skoordinovať povstanie s postupom Červenej armády.
Nemci začali obsadzovať Slovensko
Dňa 29. augusta 1944 dopoludnia začali nemecké vojská a policajné jednotky obsadzovať Slovenskú republiku. Ján Golian vydal slovenskej armáde rozkaz, aby okupantom kládla ozbrojený odpor - začalo sa Slovenské národné povstanie. Príchod nemeckých vojsk oznámil v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš.

Z banskobystrického vysielača začal 30. augusta vysielať Slobodný slovenský vysielač. V posledný augustový deň nemecké okupačné vojská odzbrojili Východoslovenskú armádu, ktorá mala byť kľúčovou zložkou povstania. Slovenská národná rada deklarovala 1. septembra obnovenie Československa a prevzatie moci na Slovensku.
Na druhý deň Nemci zbombardovali povstalecký rozhlas v Banskej Bystrici. Do 27. októbra sa však vysielalo z mobilného vysielača.
Generál viest
Karpatsko-duklianska operácia vojsk Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR sa začala 8. septembra. Jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR prekročili Dukliansky priesmyk 6. októbra. Hlavným veliteľom povstaleckej armády sa stal generál Rudolf Viest, Golian sa stal jeho zástupcom. V druhej polovici októbra sa začala veľká ofenzíva nemeckých vojsk proti povstaniu. Na konci októbra sa povstaleckí činitelia presunuli z Banskej Bystrice na Donovaly.

Nemecká armáda obsadila Banskú Bystricu. Generál Viest vydal v posledné októbrové dni rozkaz o ústupe do hôr a prechode armády na partizánsky spôsob boja. Partizáni potom bojovali v horách proti nacistom až do mája 1945. Jána Goliana a Rudolfa Viesta zajali 3. novembra 1944 v Pohronskom Bukovci.
Oboch odvliekli do Nemecka, kde pravdepodobne v apríli 1945 zahynuli v koncentračnom tábore Flossenburg. V roku 1995 im prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.
Najdôležitejšie udalosti súvisiace so SNP v roku 1944
23. marca 1944- Prezident Edvard Beneš, ktorý bol v exile v Londýne, poveril dočasným velením vojenského odboja na Slovensku Jána Goliana.
27. apríla 1944- V Banskej Bystrici na Veliteľstve pozemného vojska utvorili Vojenské ústredie. Veliteľom bol Ján Golian.
20. júla 1944- Vojenské ústredie a ilegálna Slovenská národná rada (SNR) sa v Žarnovickej doline pri Čremošnom v okrese Turčianske Teplice dohovorili na spoločnom postupe pri príprave povstania. Za hlavnú ozbrojenú silu považovali slovenskú armádu, ktorá mala skoordinovať povstanie s postupom Červenej armády.
29. augusta 1944- Nemecké vojská a policajné jednotky začali obsadzovať Slovensko. Ján Golian vydal slovenskej armáde rozkaz, aby okupantom kládla odpor - začalo sa Slovenské národné povstanie (SNP). Príchod nemeckých vojsk oznámil v rozhlase minister národnej obrany Ferdinand Čatloš.
29. augusta - 18. októbra 1944- Povstalecké jednotky zvádzali boje s Nemcami, ktorí sa snažili o obsadenie dôležitých miest na povstaleckom území.
30. augusta 1944- Z banskobystrického vysielača začal vysielať Slobodný slovenský vysielač. Hlásateľ Ladislav Sára recitoval úryvok z Chalupkovej básne Mor ho!, ktorý sa stal mottom povstaleckého rozhlasu.
31. augusta 1944- Nemci odzbrojili väčšinu Východoslovenskej armády, ktorá mala byť kľúčovou silou SNP.
2. septembra 1944- Nemci zbombardovali povstalecký rozhlas v Banskej Bystrici. Do 27. októbra 1944 sa však vysielalo z mobilného vysielača.
5. septembra 1944- Uskutočnila sa mobilizácia do 1. československej armády na Slovensku. Vláda Vojtecha Tuku podala demisiu a prezident Jozef Tiso pod tlakom Nemecka vymenoval novú vládu, ktorej predsedom bol Štefan Tiso.
8. septembra 1944- Začala sa Karpatsko-duklianska operácia vojsk Červenej armády a 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.
6. októbra 1944- Dukliansky priesmyk prekročili jednotky 1. čs. armádneho zboru v ZSSR.
7. októbra 1944- Hlavným veliteľom povstaleckej armády sa stal Rudolf Viest, Ján Golian sa stal jeho zástupcom.
19. októbra 1944- Začala sa veľká nemecká ofenzíva proti SNP.
26.-27. októbra 1944- Povstaleckí činitelia sa po tom, ako nemecká armáda obsadila Banskú Bystricu, presunuli na Donovaly.
27.-28. októbra 1944- Rudolf Viest vydal rozkaz na ústup do hôr, armáda prešla na partizánsky spôsob boja. Partizáni bojovali v horách proti nacistom až do mája 1945.