NOVÁ LEHOTA. Na celom Slovensku je približne päťdesiat obcí, ktoré majú v názve slovo lehota. Kúsok od Piešťan, v pohorí Považský Inovec, nájdete Novú Lehotu.
Popularita tejto rázovitej dedinky pod vrchom Bezovec rapídne narástla po tom, keď tu začali natáčať komediálny seriál Horná Dolná. Ten má byť akýmsi obrazom slovenského vidieka.
Ale aká táto dedina, kde sa aj muchy otáčajú, v skutočnosti je, sme zisťovali priamo v centre diania. Od miestnych.
Zaujímalo nás všetko okrem toho, kde sa točí seriál, akí sú herci, ako si s nimi vychádzajú, či sa im Horná Dolná páči, či ju sledujú, či Daniel Heriban je taký vtipný aj v reálnom živote. Na to sa totiž pýtajú všetci, veď preto tam prišli.
Do Novej Lehoty sme sa vybrali cez víkend a bolo naozaj plno. Desiatky áut lemovali ulice útlej dedinky bez plynofikácie, konečnej autobusov s približne dvesto obyvateľmi.
Parkoviská tu nehľadajte. ŠPZ- ky nie sú iba z okolia, našli sme Košice, Tvrdošín, Levice i niekoľko českých.

Väčšinou majú tieto návštevy rovnaký priebeh. „Príšelci“ odstavia auto, vodič vytiahne cigaretu, spolujazdec zasa telefón či fotoaparát s vyprázdnenou pamäťovou kartou a ide sa na to.

Ľudia sa fotia pri súčasných dominantách obce- Makovníku, polorozpadnutej budove s nápisom krčma či na miestnom futbalovom ihrisku, ktoré pomaly zarastá. Minimálne 150 záberov, kofola či pivo v jedinom pohostinstve a vybavené. Spokojnosť zaručená.
Možností, ako stráviť čas v obci, veľa nie je. Sú tu jedny potraviny, jedno pohostinstvo a dva kostoly. Ďalej už iba nádherné okolie.
Seriál ich obral o súkromie
Na domácich už dolieha sláva, z pokojnej dedinky sa zrazu stal stred sveta. Niektorí sa aj posťažovali.

„Turisti sú poriadne drzí. Nehľadia na súkromie, keď zbadajú, že sa niekde natáčalo, bez váhania vojdú do dvora,“ posťažovala sa babička, ktorá na ulici pri bráne iba neveriacky krúti hlavou pri pohľade na davy turistov. Seriál vraj nesleduje, pretože si tam robia „srandu“ z farára.
„Veď to vidíte sám. Takto to tu vyzerá každý víkend. Niekedy sa nedá prejsť na traktore ani cez dedinu,“ dodal starší muž, ktorý za plotom kálal drevo. S filmovým štábom vraj majú domáci skvelý vzťah a s hercami ešte lepší. Neraz vraj zapíjali narodeniny, meniny alebo koniec týždňa. Ale tie davy turistov, to už prekračuje bežný rámec fungovania.

Všetkých zaujíma iba jediné, Horná Dolná. A takmer nikoho Nová Lehota. Z príbehov, ktoré sme si od miestnych vypočuli, by sa pritom dal natočiť „oscarový“ film a nie komediálny seriál. Tu sú niektoré z nich.
SERIÁL HORNÁ DOLNÁ
Seriál Horná Dolná patrí stále medzi najsledovanejšie projekty TV Markíza. Momentálne sa natáča už ôsma séria, ktorú odvysielajú na jeseň. „Dedinka Nová Lehota je ako stvorená pre seriál. Spolupráca s miestnymi obyvateľmi je na nezaplatenie a za tie roky sa medzi štábom, hercami a obyvateľmi vytvoril naozaj vrúcny vzťah. Obyvatelia sú stálymi komparzistami v seriáli a vďaka nemu sa z Novej Lehoty stalo turistické miesto počas celého roku,“ napísala Lenka Horáková z TV Markíza.
V minulosti sa domáci živili hlavne poľnohospodárstvom, chovom dobytka a predajom dreva. Remeselníkov tu veľa nebolo. Vzhľadom k svojej polohe, veľký záujem o obec nikdy nebol, pretože ležala takpovediac „Pánu Bohu“ za chrbtom. Dokonca ani Turci sa sem nedostali.
Čas plynul a prišla 2.svetová vojna. Tá ju zasiahla priamo do stredu. Jej krásne okolie listnatých lesov sa na istý čas stalo jej prekliatím.
Počas vojny si vytrpeli svoje
Domáci sa počas vojny ocitli medzi dvomi mlynskými kameňmi. Partizánmi a Nemcami. Obci dokonca hrozil podobný osud ako vypálenému Kľaku či Ostrému Grúňu. Prečo? Pre pomoc a podporu partizánov.
Reč však nie je o hrdinských partizánoch z ruských filmov o Červenej armáde, reč je o partizánskej skupine Boženko z Kyjeva, na ktorú tu veľmi v zlom spomínajú hlavne tí skôr narodení, ktorí ju zažili na vlastnej koži.

Hlavným cieľom tejto skupiny bolo bez ujmy sa dožiť konca vojny. A podľa toho sa aj správali. Kto nebol s nimi bol nepriateľ, kto chcel byť s nimi, bol zasa špión. Všetci dopadli rovnako. Prišli o život obzvlášť krutým spôsobom.
V októbri 1944 na to doplatili aj dvaja dobrodruhovia z neďalekého Pobedima, konkrétne 17 – ročný Izidor Miklovič a 18 – ročný Viktor Dobroň, ktorí sa rozhodli dobrovoľne vstúpiť k partizánom aj napriek tomu, že ich ľudia po ceste od toho odhovárali. Nedali si povedať. A keď to zistili, bolo už neskoro.
Pokúsili sa o útek, čo sa im stalo osudným. Bez možnosti obhajoby ich označili za špiónov a popravili v miestnej krčme. V tej krčme, ktorá je v súčasnosti kulisou seriálového šenku. Počas vojny sa tam veru nezabávalo.
Partizánov postrieľali
Nadšenec histórie, Filip Petruš zo Starej Lehoty, pozbieral do svojej bakalárskej práce viacero zaujímavých informácií od žijúcich pamätníkov. O tom, že sa v súčasnej seriálovej krčme nebolo vždy veselo, svedčí aj ďalšia udalosť.
Bolo presne 23. februára 1945 a v neďalekom Podhradí sa Nemcom podarilo zajať 13 príslušníkov brigády z oddielu ,,Ľudovíta Štúra“. Odviedli ich do krčmy v Novej Lehote na vypočúvanie.
Čo sa tam dialo, nikto presne nevie. Ale zrejme nič príjemné. „Odtiaľ ich zobrali do dolinky Grngová, kde osem z nich zastrelili,“ napísal Petruš v svojej bakalárskej práci.
Nemci ju chceli vypáliť, zasiahla náhoda
Nová Lehota mala počas vojny aj jedno obrovské šťastie, vďaka nemu prežila a žije dodnes. Čakal ju totiž rovnaký osud ako Kľak či Ostrý Grúň, ktoré za napomáhanie partizánom Nemci vypálili. A čo Novú Lehotu zachránilo? Obrovská náhoda.
Hlavný veliteľ, ktorý so svojim vojskom prišiel splniť rozkaz, spoznal v miestnom kňazovi svojho spolužiaka, s ktorým študoval na nemeckej univerzite. Ten mu plynulou nemčinou vysvetlil, že ľudia sú iba rukojemníkmi vojny. Veď odmietnuť partizánov, keď prišli rabovať do dediny, znamenalo istú smrť. A to vraj veliteľa nakoniec presvedčilo.
Vojna skončila a prišla ďalšia pliaga. Komunisti. Príbehy miestnych z týchto čias sú podstatne zábavnejšie, aj keď stále drsné. Režim je režim.
Po februári 1948 prišlo znárodňovanie a kolektivizácia. V Novej Lehote boli súkromne hospodáriaci roľníci. Súkromní boli iba na „papieri“, v skutočnosti sa stali vazalmi režimu. Mohli si síce obrábať svoje polia, museli však z úrody odovzdávať povinné dávky. Každú jar prišla kontrola z národného výboru, inšpektori spočítali všetku hydinu, dobytok, ošípané, kone a na základe toho vymeriavali povinné dávky „socializmu“.
Nikto z vtedajšej moci vtedy neriešil, či sa urodilo alebo nie. „Kto neposlal stanovené množstvo obilia, kukurice, zemiakov, mäsa či vajec, toho komunisti „vymietli“. Tak sa tomu vtedy hovorilo,“ zaspomínal Vladimír, ktorý bol v tom čase tínedžer. Vymiesť znamenalo, že dotyčnému zobrali všetko, od pivnice až po povalu.
Opili kontrolóra a ten zaspal
No aj v týchto časoch sa vedeli domáci vynájsť. „Pri každej žatve bol prítomný kontrolór z ústredia, ktorý zapisoval, koľko obilia sa namlátilo. Dedinčania ho nenápadne vždy opili a keď pod stromom zaspal, nezapisoval. Aspoň tak si niečo ľudia zachránili,“ zaspomínal Vladimír.
Podobne to bol so zabíjačkami prasiat. Obecný mäsiar musel mať takzvaný „zakáľací list“. „Každý musel povinne odovzdať časť chrbtovej kože aj so srsťou pre potreby kožiarskeho priemyslu. Tým pádom sa však znehodnotila slanina, preto sa väčšinou zabíjalo načierno,“ dodal.
Z týchto čias je aj ďalšia historka o obecnom plemennom býkovi. Každá obec ho v tých časoch mala, aby sa s kravami nemuselo chodiť ďaleko. Fungovalo to tak, že niekto z dediny ho choval osem rokov a potom si ho mohol za odmenu odviesť na bitúnok a mäso nechať.
Býk terorizoval dedinu
Jedného dňa sa 90 ročný Štefan, chovateľ viac ako tonového plemenného býka, rozhodol, že ho odvedie na bitúnok. Vodiaca tyč končila karikou v nose býka pre lepšie ovládanie. „Lenže, ako ho nakladali, išla okolo motorka, býk sa zľakol, skočil a vytrhol si kariku z nosa. Zaliala ho krv. A bolo vymaľované.“
Rozzúrený býk útočil na všetko, čo sa pohlo. „Mama nás schovala na povalu, ľudia skákali do potoka,