TRNAVA. Práca nebola kedysi taká stresujúca ako dnes. Povinnosť pracovať bola za socializmu dokonca zakotvená v ústave.
Aj o tom, ako vplýva strata zamestnania na psychiku človeka, za čo je považovaná práca dnes či ako sa dá predísť vyhoreniu, sme sa porozprávali s primárkou trnavskej psychiatrie Danou Šedivou.
Ako sa voľakedy vnímala práca a nezamestnanosť?
– Bez práce nie sú koláče. Platilo v minulosti a platí (väčšinou) aj dnes. Tak ako na všetko, aj na prácu sa musíme pozerať historickou optikou.
Prečítajte si tiež: Firmy hľadajú ľudí ťažko, problémom bývajú spoje aj práca na viacero zmien Čítajte Prelomová bola vedecko--technická revolúcia, ktorá za niekoľko desaťročí zmenila tvár civilizácie a priniesla nové pracovné príležitosti a odbornosti. Práca od 19. storočia predstavovala emancipačný stimul pre ženy.
Možno tiež hovoriť o drine, zdieraní, vykorisťovaní, ale aj o možnosti lepšieho života nasledujúcich generácií. Práca ako zamestnanie bola privilégiom.
A potom prišiel socializmus...
– Vtedy zakotvovala ústava povinnosť pracovať, príživníctvo sa trestalo. Systém privilegoval svojich pohlavárov. Ale z hľadiska dnešného vnímania majetku išlo skôr o úsmevné vlastníctvo chaty, lepšieho auta alebo dovolenky v západnom Nemecku.
“V súčasnosti sme svedkami „maskovanej“ formy nezamestnanosti, keď naše školstvo chrlí absolventov, ktorí nemajú reálnu šancu nájsť uplatnenie na trhu práce vo vyštudovanom odbore.
„
Ľudia mali zabezpečené zamestnanie, odbyt pre výrobky bol istý v krajinách RVHP, plánovalo sa ústredne a na päťročnice, konkurenčný boj prakticky neexistoval.
Zamestnanie nepredstavovalo vtedy taký stresujúci element ako dnes. Z hľadiska priemerného človeka bol život pokojnejší, bolo viac času na rodinu, koníčky a ďalšie. V trhovom hospodárstve je situácia diametrálne odlišná.
S čím si dnes ľudia prácu najčastejšie spájajú?
– Hlavne so zárobkom. V minulosti nebolo ničím výnimočným, že ľudia prežili celý pracovný život v jednom podniku. Dnes zamestnanie častejšie menia, respektíve sú nútení ho zmeniť.
Čo si myslíte o tom, že tlak zamestnávateľov na zamestnancov sa stupňuje? Snáď už ani nepoznám človeka, ktorý by toho nemal v práci veľa...
– Je to smutný obraz doby.
Môže strata zamestnania vplývať na psychické zdravie?
– Nedobrovoľná nezamestnanosť predstavuje výrazný zásah do „sebaobrazu“ človeka, odhliadnuc od skutočnosti, že z niečoho žiť musíme. Pokiaľ nemáme sponzora, tak sa tým prepadáme na dno sociálneho rebríčka.
Prečítajte si tiež: Kríza na prelome milénia, dnes je situácia na trhu práce opačná Čítajte V súčasnosti sme svedkami „maskovanej“ formy nezamestnanosti, keď naše školstvo chrlí absolventov, ktorí nemajú reálnu šancu nájsť uplatnenie na trhu práce vo vyštudovanom odbore. Tak sa stáva, že absolventi univerzít pracuje za pásom, ich frustrácia je neúmerná.
Do čoho to môže vyústiť?
– Následkom nezamestnanosti býva väčšinou dlhodobo nízky sociálny status, s úzkostným prežívaním zabezpečenia základných životných potrieb pre seba a svoju rodinu.
Ľudia môžu trpieť výčitkami svedomia, nízkym seba- hodnotením, pocitmi neschopnosti, bezradnosti. Uvedené môže vyústiť do úzkostných porúch, depresií, ale aj psychóz.
Ktoré vekové skupiny sú takýmito psychózami či depresiami najviac ohrozené?
