TRNAVA. Športové zaujímavosti sú to, čo má nielen milovníkov športu, ale vo všeobecnosti všetkých ľudí donútiť pozastaviť sa nad článkom, rozhovorom alebo akýmkoľvek druhom „písma“. Človek sa dozvie veľa nového. Výnimkou nie sme ani MY v redakcii Trnavských novín.
Takýmto štýlom sme sa aj za pomoci ochotných ľudí dozvedeli niečo o Slovákovi žijúcom v írskom Dubline, ktorý spravil pre svoju rodnú krajinu viac, ako si vôbec môže niekto predstaviť. Bez pomoci a ochoty ďalších ľudí by to však nešlo.
Splnený sen
„Mám rád ľudí, ktorí už čosi v živote zažili a radi sa o to podelia aj s ostatnými. A ak k nim mám blízko aj prostredníctvom spoločných tém, urobím vždy maximum, aby som sa s nimi stretol, porozprával a čo-to sa dozvedel,“ rozhovoril sa Ivan Peko, inak tréner stolných tenistov v klube KST Viktória Trnava, vďaka ktorému mohlo toto zaujímavé dielo vzniknúť.
„Tak sa mi splnil aj jeden zo snov, a to stretnúť sa s Josefom Joe Veselským. Že väčšina Trnavčanov nevie, kto to je? Škoda. Je to chyba doby, počas ktorej Joe nebol vítanou osobou vo svojej rodnej krajine,“ skonštatoval sklamane.
Hrdý Trnavčan
Ale poporiadku. V roku 2015 hral futbalový Slovan predkolo Ligy majstrov proti družstvu UC Dublin. Vtedy dal pre televíziu rozhovor aj čestný doživotný prezident tohto írskeho klubu Joe Veselský, ktorý mimo iného spomenul, že je rodený Trnavčan.
Regionálny futbal: L. Šery nasmeroval Šulekovo do vyššej súťaže, víkend plný hetrikov Čítajte Známe meno
„Vtedy som zbystril. Mal som pocit, že ako stolný tenista som sa s týmto menom už v minulosti stretol. Nazrel som do „múdrej stolnotenisovej knihy“ (Encyklopédia stolného tenisu). A bolo to tak. Tento Joe Veselský v telke je ten, ktorý sa v roku 1918 narodil v Trnave ako Josef a celý život robil veľmi intenzívne do športu. Najmä do stolného tenisu,“ pokračoval vo svojom zaujímavom rozprávaní Ivan Peko.
„Aktívne sa mu venoval v období, kedy jeho popularita vo východnej Európe začala mimoriadne narastať. V časoch, kedy hviezdami československej reprezentácie boli Bohumil Váňa a Václav Tereba, bol hráčom číslo sedem československého rebríčka. V roku 1948 sa stal predsedom Slovenského stolnotenisového zväzu, no v tom roku emigroval do Írska. V novej vlasti sa Joe naďalej aktívne venoval stolnému tenisu. Zastával funkciu predsedu Írskeho stolnotenisového zväzu a stal sa i jeho doživotným predsedom.“
Niekoľko štátnych ocenení
Celý život aktívne napomáhal etablovať sa slovenským subjektom v Írsku, za čo je nazývaný aj ako „otec Slovákov v Írsku“. V období rokov 1972 – 1987 pôsobil ako predseda Swaythling Club-u (organizácia združujúca medailistov a viacnásobných účastníkov majstrovstiev sveta) a následne sa stal i jeho čestným predsedom. Bol aktívnym účastníkom Slovenského národného povstania, za čo mu bola po skončení vojny v roku 1945 udelená medaila za chrabrosť a Odbojový kríž I. triedy. Vládou Slovenskej republiky bol v roku 2007 ocenený Radom bieleho dvojkríža III. triedy.
(zdroj: ARCHÍV I. PEKA)Osobné stretnutie
„A ja som veľmi zatúžil sa s týmto zaujímavým pánom stretnúť. Cez pani Libušu Uhrovú, ktorá je nestorkou českého stolného tenisu, som sa dostal k jeho telefónnemu číslu. Zavolal som mu. Ako človek, ktorý sa zaujíma o históriu stolného tenisu a autor publikácie „Celuloid na trnafských stoloch 1926 – 2011“ som ho požiadal, či by som mu mohol zaslať nejaké podklady, aby sa na ne pozrel, nakoľko chcem spracovať rozšírené vydanie mojej publikácie. Dvakrát som mu podklady zaslal, ani raz mu neboli doručené. Tak som sa rozhodol, že mu ich odnesiem osobne. A podarilo sa...,“ prezradil zaujímavú cestu za svojím snom Ivan Peko a pokračoval:
„V piatok 27. apríla 2018 som mal tú česť spolu s Branislavom Kalužným, podpredsedom Slovenského stolnotenisového zväzu, Marekom Neštickým, podpredsedom Trnavského samosprávneho kraja, Katarínou Hrdlovičovou a Simonou Kičinovou z mestskej televízie sa s Joeom po prvý raz stretnúť symbolicky na pôde Veľvyslanectva SR v Dubline.“
Nezabudol ani na Malatinského
A že nešlo len o jednoduché podanie rúk, svedčí aj ďalšie rozprávanie. „Na tejto pôde mu boli odovzdané viaceré ocenenia, medzi ktorými sú napríklad: zaradenie do Siene slávy Slovenského stolnotenisového zväzu, ocenenie Osobnosť Trnavského samosprávneho kraja, Medaila Milana Rastislava Štefánika I. triedy Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov, blahoželanie primátora Trnavy k blížiacim sa 100. narodeninám a moja publikácia „Celuloid...“.
Vychádza kniha TO MY SME EL MAJSTRI, bude o majstrovskej sezóne Spartaka Čítajte Potom sme si dali spoločný obed v jeho obľúbenej reštaurácii a následne ho navštívili i doma. Celé stretnutie bolo veľmi príjemné a najmä inšpiratívne. Škoda, že muselo o 16.00 hod. končiť, nakoľko Joe na 17.00 hod. išiel do školy. Áno, na University College Dublin študuje americkú históriu. Používa e-mail, digitálny krokomer a pamätá sa, tuším, na úplne všetko. Na názvy trnavských obchodov, ulíc, mená svojich kamarátov, medzi ktorých patril i legendárny Anton Malatinský.
Rozpovedal nám svoj pestrý životný príbeh. Som rád, že sa nám podarilo s týmto zaujímavým Trnavčanom, ktorý v októbri oslávi 100 rokov, stretnúť,“ ukončil svoje zaujímavé rozprávanie Ivan Peko.
Je naozaj pekné, no zároveň smutné, že takto ďaleko za hranicami žije Trnavčan, ktorý má naozaj veľký rukopis v histórii Slovenska, no pritom o ňom vie tak málo ľudí. A to mu už na dvere klope storočnica, ktorú sa chystá osláviť v októbri.
Autor: Ivan Peko
