ANKETA
Martin (45), Trnava, manažér – V Trnave som žil 35 rokov. Na vidiek som sa presťahoval, pretože som vždy túžil po rodinnom dome. Pozemky sú tu cenovo dostupnejšie. Býval som v Cíferi. Zistil som však, že nie každý je prispôsobený na život na dedine. Chýbala mi rodina, kamaráti, deti som neustále vozil do školy, na krúžky a podobne. Zložité presuny a časová náročnosť na dochádzanie sa nakoniec podpísali pod to, že som sa presťahoval znova do Trnavy,
Gabriel (33), Klčovany, manažér – V Trnave som býval 32 rokov. V byte. Spolu s manželkou a deťmi sme túžili po rodinnom dome. Nič sme cielene nehľadali, jedného dňa nás však oslovil malý dom a veľká záhrada v Klčovanoch. Najviac si cením pokoj a oddych, prácou v záhrade relaxujem. Za nevýhody vidieka uvediem viazanosť na auto, keď riešim niečo v meste, deti dochádzajú do školy, na krúžky. Vynahrádza mi to však voľnosť, možnosti v záhrade a trávenia všetkého voľného času na vzduchu. Aktuálne mi tu nič nechýba, možno iba lepší gril. Do mesta sa máme v pláne vrátiť, v budúcnosti.
Marián (36), Trnava, servisný manažér – V Trnave som žil 28 rokov, potom sa presťahoval na vidiek a teraz znova bývam v Trnave. Presvedčila ma priateľka, inak by som nešiel. Najviac mi na dedine vyhovovalo prostredie, záhrada, grilovačky. Na druhej strane, som musel pravidelne dochádzať dlhú trasu do práce, k doktorovi, keď som potreboval. Koniec koncov aj na väčší nákup som musel vždy ísť do mesta. Síce už bývam v Trnave, no každý víkend chodím na vidiek.
Terézia (59), Dolné Orešany, žena v domácnosti – V Trnave som žila dlhé roky, ale prednedávnom sme sa presťahovali do Dolných Orešian. Oceňujem hlavne pokoj, vlastnú záhradu, menej áut a blízku prírodu. V porovnaní s Trnavou úplný opak. Bola som zvyknutá na ruch, horší vzduch, málo zelene, miest pre oddych. Za mínusy v Orešanoch by som menovala iba časté štekanie psov. Inak nám tu nič nechýba a mesto je, keby niečo, za rohom.
Jana (33), Špačince, pracovníčka univerzity – Presťahovali sme sa s rodinou do Špačiniec, je to pár kilometrov od centra, takže až taký vidiek to nie je. A navyše, väčšinu dňa som aj tak v práci, tak som stále v Trnave. Čo mi tu chýba? Cyklotrasa, ktorá by prepojila Špačince s Trnavou.
Igor (39), Opoj, pracuje v súkromnom sektore – Do Opoja som sa presťahoval pred niekoľkými rokmi, narodil a žil som predtým v Trnave. Pri kúpe bytu rozhodovala hlavne cena a dopravná dostupnosť, R1 mám kúsok. Za posledných sedem rokov sa v Opoji veľa zmenilo, pribudlo viac bytoviek, ale infraštruktúra a občianske vybavenie obce v ničom nepokročili. Máme dieťa, k lekárovi musíme dochádzať. Momentálne uvažujeme, že sa presťahujeme. Pokiaľ obec nezabezpečí rodine jej základné potreby, tak bude každý premýšľať nad sťahovaním.
Drahoš (38), Suchá nad Parnou, pracuje v súkromnom sektore – Vyrastal som v Modranke, potom som žil štrnásť rokov v malej dedinke v rakúskych Alpách. Prednedávnom som sa vrátil. So svojou rodinou sme žili najskôr v Trnave, neskôr sme sa presťahovali do Suchej nad Parnou. Vidiek považujem za neporovnateľne lepšie miesto na život. Lepší vzduch, lepší zvuk, lepšia teplota, lepšia energia, lepšia životná rýchlosť, lepšie pohľady na všetky strany, lepšia nálada. Treba však viac cestovať autom, chýba mi tu aj možnosť vybehnúť na pivko do klubu na bicykli alebo skejte.
Peter (38), Špačince, vedúci logistiky nákupu – Presťahoval som sa z Trnavy do Špačiniec a som veľmi spokojný. Mám rodinu a kvalita života sa nedá porovnať s tým v paneláku. Vždy mám kde zaparkovať. Chýba mi tu cyklotrasa medzi obcami, v tomto by mohla župa zabrať. Inak som spokojný. Vrátiť sa do Trnavy? Skôr nie ako áno.
TRNAVA. Každý človek preferuje niečo iné, preto by si mal sám vybrať, čo mu najviac vyhovuje.
O tom, či je lepší život v meste alebo na vidieku, čo na vás v mestách číha a o tom, či sa aj sociálne siete môžu podieľať na migrácii ľudí, sme sa porozprávali so psychoterapeutkou a klinickou psychologičkou Lenkou Šajtlavovou.
Psychologička Lenka Šajtlavová. (zdroj: archív LŠ)Ako vplýva mesto na človeka a jeho psychické zdravie?
– Mestský spôsob života, preplnené ulice, nadmerný hluk, zvýšená koncentrácia ľudí určite vplýva na psychické zdravie a celkovú pohodu každého človeka.
Trnavčania utekajú na vidiek, vyčnieva Marianka a Biely Kostol Čítajte Nadmerný tlak na výkon, rýchly životný štýl, ktorý je pre mestské prostredie typický, môže viesť k pocitom nabudenia, čo následne môže vyvolávať výskyt úzkostných porúch, môže dochádzať k vzniku depresií, pocitov apatie či vyhorenia.
Prichádzajú stavy celkovej nesústredenosti, poruchy spánku, celkové excitovanie mozgových štruktúr.
V okolí Trnavy sa oplatia nové domy, Záhoráci idú po dostupnosti Čítajte Čo ľudí najviac v meste ohrozuje?
– Najviac sa vyskytujú úzkostné poruchy, depresie, zvýšený výskyt závislostí v zmysle zvýšenej dostupnosti možných objektov závislosti.
Čo vidiek, aké sú jeho plusy a mínusy?
– Plusy života na vidieku môžu byť najmä pokojnejší a celkovo pomalší životný štýl, bližší kontakt s druhými ľuďmi, častejší kontakt s prírodou. Mínusom môže u niektorých ľudí byť práve nižšia aktívnosť, v zmysle nudy, znížená dostupnosť prostriedkov, menšie možnosti realizácie i sociálny kontakt s okolím.
Ktoré prostredie považujete za psychicky zdravšie?
– Každému človeku vyhovuje iné prostredie, preto by si mal každý individuálne vedieť nájsť svoj priestor pre svoje záľuby a zachovať si psychickú rovnováhu rovnako v meste, ako i na vidieku. Aktuálne ľudia skôr vyhľadávajú život na vidieku a vracajú sa k nemu naspäť. Tlak spoločnosti, masovosť v mestách negatívne dopĺňa život človeka, až sa mu snaží vyhýbať. Začíname vyhľadávať skôr prostredie, ktoré prináša pokoj, miesto na prežívanie a kontaktovanie sa s vlastnými myšlienkami a pocitmi.
Čo možno vyčítať z migrácie na vidiek, ktorá sa stáva v dnešnej dobe už fenoménom? Prečo ľudia z miest odchádzajú?
