Článok pokračuje pod video reklamou
TRNAVA. Na vysokú trávu a neskoré kosenie sa v priebehu mája sťažovali obyvatelia viacerých častí Trnavy. Radnica meškanie priznala, niekde sa kosačky prvýkrát dostali až koncom mája.
Mesto alebo dedina: Kde vás čaká lepší život? Čítajte Obyvatelia bytoviek medzi ulicami Š. Parráka a J. Sambucusa problémy s kosením nepoznajú, ich trávnik mal na konci mája za sebou už osem kosieb. O verejný priestor sa tu už niekoľko rokov zadarmo stará dobrovoľník Vladimír Gronský.
S vlastnou kosačkou
Keď sa do Trnavy prisťahoval, kúpil si vlastnú kosačku, benzín a začal kosiť. "Začal som k tomu dvoru pristupovať tak, akoby bol môj. Nikoho neobmedzujem, nikomu nič nezakazujem, ja ho len kosím. Kosím toľko, koľko ma to baví a koľko mám času,“ hovorí Gronský.
Kosenie považuje za relax, pri ktorom si vyčistí hlavu od svojich aktivít v podnikaní. Do mesta sa prisťahoval z dediny, kde sa každý staral o svoj rodinný dom, plot a neraz aj desať či 15-árovú záhradu.
V okolí Trnavy sa oplatia nové domy, Záhoráci idú po dostupnosti Čítajte "Zrazu som prišiel do mesta, kde jeden sedemárový pozemok pod našimi oknami akoby nemal pána. Okolo je zhruba sedemdesiat bytov, býva tu možno dvesto ľudí, a keď bola tráva po kolená, tak len nadávali, kedy to už niekto príde pokosiť,“ vysvetľuje svoje pohnútky. Kým pozemky v susedstve prišli mestom platení kosci prvýkrát kosiť v závere mája, pozemok o ktorý sa stará Gronský, mal za sebou už osem kosieb a trávnik ako na futbalovom štadióne.
Občas mu aj pomôžu
Občas sa stane, že niekto zo susedov sa ponúkne a pomôže s kosením alebo prinesie fľašku vína. Gronský však nechce kosením skončiť starostlivosť o okolie bytového domu, skôr naopak. Na dvore pred bytovkami plánuje vybudovať terasu so zázemím na grilovanie alebo spoločné varenie susedského gulášu. Od nie veľmi vzhľadných garáží chce tento priestor oddeliť zeleňou a nádobami na bylinky alebo kvety. Financovanie tejto investície bude netradičné.
V Starej Lehote dnes slávili "oltáriky", pozrite si fotky Čítajte "Dám do toho vlastné peniaze, a keď to bude hotové, tak susedom ponúknem možnosť prispieť na toto skultúrnenie spoločného priestoru. Ak sa im to bude páčiť, tak sa mi nejaká časť nákladov vráti,“ vysvetľuje Gronský. A keď sa nevráti? Ako som už povedal, pristupujem k tomu dvoru, ako keby bol môj. Tak potom si poviem, že som investoval do svojho,“ dodal podnikateľ, ktorému nie je ľahostajné prostredie, v ktorom žije.
Od starousadlíkov v bytových domoch z polovice minulého storočia vie, že kedysi ľudia v tejto časti mesta žili viac na dvore, vonku mali aj stoly, stoličky. Aj keď vrátiť toto obdobie sa mu už asi nepodarí, žiť len vo svojom byte a nestarať sa o to, čo sa deje za jeho dverami, Vladimír Gronský ešte nechce.
