Slováci utekajú z miest na dediny. Už viac ako dvadsať rokov
Byt v meste, alebo radšej domček so záhradou na dedine? Hoci stále platí, že viac Slovákov (2,9 milióna) žije v mestách než na dedinách (2,5 milióna), na vidiek sa sťahujú a z miest utekajú každý rok tisíce ľudí. Konkrétne?
Kým medzi rokmi 1996 a 2017 pribudlo na vidieku 201-tisíc obyvateľov, naopak, počet ľudí žijúcich v mestách klesol o 133-tisíc.
Stále viac na dedine
A platí, že na vidieku obyvatelia pribúdali rok čo rok. Najviac v roku 2008, kedy takzvané migračné saldo dosiahlo plus 15-tisíc ľudí. A v poslednom známom roku, teda k 1. 1. 2017, to bolo plus 10-tisíc ďalších.
Naopak, mestá Slováci neustále opúšťali. V roku 1996 v mestách síce ešte pribudlo desaťtisíc ľudí, potom už ale nastal každoročný úbytok. Najviac – vyše desaťtisíc – zmizlo v roku 2010, v poslednom známom roku – teda opäť k 1. 1. 2017 – dosiahlo migračné saldo mínus 6657 obyvateľov.
Koľko predstavoval príliv či úbytok obyvateľov v prípade jednotlivých slovenských miest a dedín?
Regionálna sieť týždenníkov MY analyzovala dáta Štatistického úradu Slovenskej republiky zo všetkých viac ako dvetisíc slovenských obcí a vložila ich do interaktívnej mapy. Čo z analýzy vyplynulo?
Že takmer všetky veľké mestá nad dvadsaťtisíc obyvateľov – s výnimkou Pezinka a Trebišova – za posledné viac ako dve desaťročia obyvateľov stratili.
Bratislava aj Košice sa zmenšujú
Ak niekto čaká, že sa v naj-bližšej dobe na Slovensku dočkáme výrazného nárastu počtu obyvateľov najväčších miest, bude sklamaný.
Podobný trend ako pri menších mestách platí aj pre najväčšie slovenské sídla, teda Bratislavu a Košice. S tým, že hlavné mesto prišlo o 26-tisíc obyvateľov a východoslovenská metropola „len“ o 1,8 tisíca.
Kam konkrétne sa ľudia sťahovali? Najväčší prírastok ľudí zaznamenali medzi rokmi 1996 a 2017 obce s poč-tom obyvateľov medzi dvoma a piatimi tisíckami.
A napríklad v prípade spomínanej Bratislavy je vidieť, že sa v jej okolí „zozelenala“ úplná väčšina miest i dedín – teda, že počet obyvateľov v nich narástol.
Ale naopak, napríklad v Nitrianskom kraji sa vy-ľudňovali aj menšie obce.
Ako je to v našom kraji či okrese? Týždenníky MY pre vás opäť pripravili pravidelnú dátovú tému. Želáme vám príjemné čítanie. (Alx, trš)
TRNAVA, MALACKY. Pri prezeraní mapy, ktorá zachytáva vývoj obyvateľstva v mestách a obciach na Slovensku za posledných vyše dvadsať rokov, udrie do očí okres Malacky.

Úbytok obyvateľov tu okrem okresného mesta zaznamenali iba v jedinej obci. Z Plaveckého Podhradia sa medzi rokmi 1996 až 2017 odsťahovalo 48 ľudí, populácia tak poklesla o sedem percent.

Ostatné obce sú všetky v zelených číslach, najvýraznejšie narástla Marianka. Z 915 obyvateľov, ktoré mala v roku 1996, sa populácia rozrástla na 2054 obyvateľov zaznamenaných v minulom roku. Významne narástol aj počet ľudí v Borinke a Kostolišti.

Región Dolného Záhoria je atraktívny najmä pre ľudí, ktorí za prácou dochádzajú do hlavného mesta. Po diaľnici D2 sa aj z najvzdialenejšej obce Malackého okresu dostanete do Bratislavy do hodiny.
Nevýhody stavebného boomu
V Trnavskom okrese patrí osobitné postavenie obci Biely Kostol. Ten bol spolu s ďalšou, dnes samostatnou, obcou Hrnčiarovce nad Parnou devätnásť rokov súčasťou Trnavy.