TRNAVA. Západoslovenské múzeum v Trnave otvorilo stálu expozíciu Dotkni sa hliny zameranú na dejiny tehly a tehliarstva v regióne.
Expozícia umiestnená v starej tehlovej pivnici pripomína, že Trnava a jej okolie boli oddávna jednou z najvýznamnejších tehliarskych oblastí na Slovensku.
Tehly, tehly, tehly
V Trnave bolo z tehál postavené aj opevnenie mesta, ktoré začalo vznikať po získaní výsad slobodného kráľovského mesta v 13. storočí, a ktoré je v značnej miere zachované dodnes.
Ľudia z Linčianskej sa dočkali, zelený pás mení majiteľa Čítajte ,,Ložiská kameňa boli vtedy relatívne ďaleko, v Malých Karpatoch, preto sa na opevnenie rozhodli použiť tehly. Tieto tehly majú svoj charakteristický tvar, klenutú vrchnú časť, v Trnave ich volali baštovky,“ vysvetlil Andrej Sabov zo Západoslovenského múzea v Trnave. Z gotických prstoviek sa v meste zasa stavali kostoly a meštianske domy.
V Trnave bol dostatok vhodnej hliny na výrobu tehál, pravdepodobne všetky tehly na výstavbu mestského opevnenia boli vyrobené v meste.
,,Vieme aj kde sa vyrábali, bolo to niekde v miestach križovatky terajšej Špačinskej ulice a Bučianskej cesty,“ doplnil Sabov. V Trnave existovalo niekoľko väčších tehelní, popri nich bolo vždy aj niekoľko menších.
Mestská tehelňa
V 20. storočí pôsobili v meste podľa Sabova štyri väčšie tehelne, vrátane jednej mestskej. Svoje tehly často označovali rôznymi znakmi či písmenami. Ich produkciu dnes pripomínajú niektoré ulice, ktoré vznikli v miestach, kde ťažili hlinu na výrobu. Práve preto sú dnes v Trnave ulice V jame, Na hlinách, Hlboká či Tehelná.
Kúpaliská otvoria čoskoro, vstupné zostáva rovnaké Čítajte Najstaršími pálenými tehlami nájdenými v Trnave však boli plevovky, ktoré objavili pri výskume pred františkánskym Kostolom sv. Jakuba. Tieto tehly s prímesou obilných pliev pochádzajú z 12. storočia, teda ešte z predmestského obdobia Trnavy.
Základom tehliarskej expozície Dotkni sa hliny sú tehly zo zbierky, ktorú Západoslovenskému múzeu v Trnave ešte v deväťdesiatych rokoch minulého storočia daroval architekt a zberateľ Ľubomír Mrňa.
