TRNAVA. Farmárom pri Trnave pomáhajú chrániť úrodu pred hrabošom poľným dravce. Na poliach pribúdajú búdky pre dravce a sovy, ktorých obľúbenou potravou je práve hraboš poľný.
Cieľom je biologická ochrana plodín pred hlodavcom, ktorý patrí k najznámejším škodcom poľnohospodárskych plodín u nás. Jediná myšiarka ušatá dokáže lovom hlodavcov zachrániť až 1,5 tony obilia ročne.
Osádzajú búdky
Búdky inštalujú zástupcovia organizácie Ochrana dravcov na Slovensku v spolupráci s Katedrou ekológie a environmentalistiky z Univerzity Konštantína Filozofa (UKF) v Nitre.

Vplyv dravcov na zníženie počtu hrabošov podľa Filipa Tulisa z Katedry ekológie e environmentalistiky UKF preukázali viaceré zahraničné štúdie. Platí, že čím je počet búdok vyšší, tým je vyššia pravdepodobnosť, že ich dravce obsadia a vyšší je aj tlak na populáciu škodcov. Ak sa ich počet podarí zredukovať, poľnohospodári môžu výrazne obmedziť používanie chemických prípravkov.
"Aby mali dravce ešte lepšie podmienky na lov, umiestňujeme im priamo medzi plodiny aj takzvané barličky, sú to drevené bidlá v tvare písmena T. Dravce majú z tohto bidla dobrý výhľad pri striehnutí na korisť,“ povedal Marek Gális z Ochrany dravcov na Slovensku.

Od začiatku roka pribudlo v spolupráci s poľnohospodárskymi subjektmi v dvoch lokalitách pri Trnave a Hlohovci 10 búdok a 20 barličiek. ,,Búdky inštalujeme do vetrolamov, a so súhlasom Západoslovenskej distribučnej a.s. aj na stĺpy elektrických vedení blízko porastu lucerny. Jedna myšiarka ušatá skonzumuje priemerne až 750 hrabošov za rok.
Jeden hraboš dokáže zlikvidovať až dva kilogramy obilia ročne, čiže myšiarka vie ročne farmárom zachrániť až 1,5 tony obilia,“ doplnil Roman Slobodník z Ochrany dravcov na Slovensku. Na projekte spolupracuje Ochrana dravcov na Slovensku s UKF v Nitre s podporou Západoslovenskej energetiky, a.s.
Chcú obmedziť "chémiu"
Skúsenosti z iných častí Slovenska ukazujú, že druhy ako sokol myšiar alebo myšiarka ušatá obsadzujú pripravené búdky takmer okamžite.

,,Barličky na poliach už plnia svoju funkciu, čo potvrdzuje monitoring pomocou fotopascí. Cieľom je potvrdiť pozitívny vplyv týchto aktivít na znižovanie početnosti hraboša a intenzitu biologickej ochrany každoročne zvyšovať. Momentálne sme len na začiatku, aby sa efekt prejavil na väčšom území, bude treba inštalovať niekoľkonásobne viac búdok a barličiek. Ak sa potvrdí, že dravce a sovy dokážu redukovať počet hraboša natoľko, že nebude potrebná chémia, alebo len v obmedzenej miere, víťazmi budú všetci. Poľnohospodárom sa znížia náklady, dravcom sa zlepšia podmienky, ľudia budú mať kvalitnejšie potraviny, prostredie bude čistejšie a rozmanitosť druhov vyššia,“ skonštatoval Filip Tulis.
O projekte informovala Martina Brinzíková Badidová z Ochrany dravcov na Slovensku.
