TRNAVA. Po Vancouveri, Viedni, Londýne, New Yorku či Johannesburgu sa Trnava spolu s bratislavskými mestskými časťami Karlova Ves a Nové Mesto rozhodla pomôcť prežiť včelám, čmeliakom aj drobnému vtáctvu.
Lúčne porasty, priateľské k opeľovačom, tu vznikajú na rôznych miestach s celkovou plochou viac ako 1600 metrov štvorcových.
Trnavčania sa sťažujú na nepokosenú trávu v meste Čítajte „Aj keď je v suchej a horúcej trnavskej klíme mimoriadne ťažké zakladať a udržiavať lúčne porasty v dobrej kondícii, mestská samospráva už tretí rok pokračuje v snahe zaradiť sa k svetovým metropolám a aplikuje v praxi myšlienky manažmentu mestskej zelene priateľskej k opeľovačom,“ informuje oficiálna webová stránka Trnavy.
Útočisko pre hmyz
Na rozkvitnutú lúku plnú letničiek sa tento rok v Trnave zmenia tri záhony na Študentskej ulici, na Tajovského pri zdravotnom stredisku, na Čajkovského a na okružnej križovatke Trstínskej a Cukrovej ulice.
„Letničky kombinované s dvojročkami a trvalkami majú byť vysiate na Hospodárskej – Zelenom kríčku a Kamennej ceste. Zmesou semiačok kvitnúcich rastlín je už osiaty trojuholníkový záhon na Radlinského ulici v blízkosti Kostola sv. Jakuba,“ píše sa na webe mesta.
Dekoratívna funkcia takýchto záhonov je v tomto prípade len pridružená k hlavnému dôvodu ich zakladania – v porastoch nájdu útočisko rôzne druhy hmyzu, ktoré v nízko kosených trávnikoch neprežijú, drobné vtáctvo a najmä vymierajúce opeľovače – čmeliaky a včely.
„Lepšie sa im darí v zeleni mestských záhrad a parkov než za mestom v poľnohospodárskych monokultúrach ošetrovaných pesticídmi,“ uvádza mesto. Med mestských včiel má byť dokonca podľa zistení Centra environmentálnej a etickej výchovy Živica chutnejší, čistejší a so silnejšími antibakteriálnymi účinkami.
Odolnejšie voči horúčavám
Lúčne porasty, ktoré v meste vysadili, sa kosia menej často ako trávniky. Lepšie tak zvládajú aj vysoké teploty, nestrácajú schopnosť zadržiavať zrážkovú vodu a napomáhajú ochladzovanie okolitého prostredia.
Ešte predtým, ako sa prejavia v plnej kráse, mohli ľudia v meste obdivovať tulipány, narcisy či krókusy. Tie vysadili ešte vlani na jeseň spolu z viac ako 75500 cibúľ.
V centre tiež postupne pribúda mobilná zeleň v podobe kvetináčov na stožiaroch verejného osvetlenia či mobilného záhona na Trojičnom námestí.
Je vzorom Vancouver?
TRNAVA. Portál where.ca priniesol článok, v ktorom spísal desať dôvodov, prečo milovať ekologicky orientovaný Vancouver. Tretie najväčšie mesto Kanady, s viac ako 2,2 miliónmi obyvateľov, má nakročené k tomu, aby sa do roku 2020 stalo najzelenším mestom sveta.
Vyberáme niekoľko bodov, pri ktorých sa dá nájsť paralela aj s Trnavou:
Bicykle – mierna klíma západného pobrežia je dobrým základom pre cyklistickú dopravu. Obyvatelia Vancouveru si jazdu na dvojkolesových tátošoch užívajú počas celého roka, nielen v podobe výletov popri jazere, ale aj cestou do práce. Hoci klíma v Trnave až taká priaznivá nie je, značná časť obyvateľov aj tu využíva bicykle po väčšinu roka.
Nabíjacie stanice pre elektromobily – Vancouver neustále rozširuje sieť verejných nabíjacích staníc. Tie postupne budujú aj v Trnave, dopravu bez emisií samospráva podporila aj zvýhodnenými parkovacími kartami pre majiteľov elektromobilov.
Včely – s podporou včiel, ktorých počet celosvetovo klesá, je kanadská metropola ďalej ako Trnava. Okrem vhodnej mestskej zelene tu včely aj priamo chovajú.
(LEN)
