TRNAVA. Viac ako dvesto ľudí sa v prvý májový piatok zišlo na trnavskom Trojičnom námestí, aby si nielen pripomenuli vraždu novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, archeologičky Martiny Kušnírovej, ale aj ukázali politikom, že nikam neodchádzajú.
Stalo sa tak symbolicky v predvečer plánovanej svadby mladého páru, ktorý pred dvomi mesiacmi zavraždil doposiaľ stále neznámy páchateľ. Na úvod preto zaznela pieseň Sarajevo od írskeho pesničkára žijúceho v Trnave Graema Marka, ktorá mala v sobotu hrať na svadbe Jána a Martiny.
Trnavčania na námestie priniesli sviečky aj kvety, prihovorili sa im viacerí rečníci. Medzi nimi novinár Martin Mojžiš z týždenníka .týždeň či herečka trnavského Divadla Jána Palárika Silvia Holečková, ktorá prečítala list farmárov.
Za organizátorov vystúpil Pavol Koprda, ktorý sa v iniciatíve Za slušné Slovensko angažuje od začiatku.
"Dnes, po dvoch mesiacoch od brutálnej vraždy, pred vami stojím a niektoré pocity ostali rovnaké ako 26. februára. Smútok zo smrti dvoch mladých ľudí a hnev na mocných tejto krajiny zostali. Ale niečo zásadné sa vo mne zmenilo. Už cítim nádej a silné odhodlanie. Odhodlanie budovať slušné a spravodlivé Slovensko, odhodlanie ničiť jedno chápadlo mafie za druhým, odhodlanie ukázať, že aj keď bola Jánova a Martinina smrť nezmyselná, tak nebude zbytočná," povedal.
Trnavčania mali zároveň možnosť sami na pripravený veľký hárok papiera napísať, čo pre nich znamená slušné a čo neslušné Slovensko. Túto možnosť priamo na námestí využilo niekoľko desiatok ľudí.
Dôležitá úloha médií
O tom, že kľúčové a dôležité informácie sa verejnosť nedozvedá od orgánov činných v trestnom konaní, ale z médií, hovoril vo svojom príhovore novinár .týždňa Martin Mojžiš. Dotkol sa aj pálčivej témy posledných dní, normalizácie vo verejnoprávnej RTVS.
„Súčasné vedenie RTVS sa chová nie ako prasatá, to nie je celkom výstižné, ale chovajú sa ako svine. Podpora slušných redaktorov RTVS v boji s vedením je jednou z hlavných tém týchto dní. Môžu však médiá donekonečna suplovať prácu polície a súdov? Nemôžu,“ povedal.
Hovoriť o úlohe, akú hrajú médiá v súčasnosti na Slovensku, je podľa jeho slov nosením dreva do lesa. Napriek tomu pripomenul, že o tom, kto sú Kočner alebo Bašternák, vedia ľuda práve z médií.
"O tom, čo sa dialo v Čistom dni, nevieme od orgánov z ministerstva, vieme to z médií. O spoločnej milenke bývalého pašeráka kokaínu a bývalého premiéra Róberta Fica nevieme od tajnej služby a polície, ale z médií. Vieme to z článku Jána Kuciaka, ktorý musel za tieto informácie zaplatiť svojím životom a životom svojej snúbenice. O tom, akým rajom je poľnohospodárstvo na východe Slovenska pre taliansku mafiu, ale aj slovenskú, nevieme od prokurátorov a sudcov, ale z médií – z článkov Andreja Bána, po ktorých by mala byť ministerka Matečná vyšetrovaná,“ povedal Mojžiš.
Podľa neho sa bude prokuratúra prípadmi zaoberať, ale nijakú činnosť neurobí. „Nikoho to neprekvapuje, pretože všetci vieme ako to vyzerá, keď generálny prokurátor rozpútal peklo v prípade vyšetrovania vraždy Jána a Martiny,“ povedal.
Médiá spolu s ľuďmi podľa Mojžiša docielili od smrti Jána a Martiny, že Slovensko sa otriasa v základoch. „Dosiahli sme už veľmi veľa a ešte nie sme na konci,“ povedal, "pokračujme, záleží na každom jednom z nás!".
Spoločný manifest
Na záver zhromaždenia vystúpilo pred ľudí desať osobností z rôznych oblastí života. Herec, novinár, lekárka či študenti prečítali po jednom z desiatich bodov spoločného manifestu, ktorý pripravili organizátori z iniciatívy Za slušné Slovensko.
Prinášame ho v úplnom znení:
My, ktorým obeta zavraždených Jána a Martiny nie je ľahostajná, ktorí si tento rok pripomenieme 74. výročie Slovenského národného povstania, ktorí poznáme spomienky rodičov na sovietsku okupáciu z augusta 1968, ktorí sme si minulý rok pripomenuli 30 rokov od podpísania Charty 77, a ktorí sa hrdo hlásia k odkazu Sviečkovej manifestácie, Novembra 1989 a zápasu proti mečiarizmu, chceme slušné a spravodlivé Slovensko. Preto chceme:
1. Slovensko, kde sa politika vníma ako služba ľuďom. Je bez klamstiev a zavádzaní, pretože politici riešia reálne problémy spoločnosti na základe pravdy a faktov.
2. Slovensko, kde si ceníme slobodné a nezávislé médiá bez politických vplyvov. Uvedomujeme si, že bez kvalitnej novinárskej práce nie je možné kontrolovať mocných a chrániť demokraciu.
3. Slovensko s kvalitným školstvom a vzdelaním dostupným pre všetkých, aby mladí ľudia nemuseli odchádzať do zahraničia a zároveň mali šancu obstáť aj v celosvetovej konkurencii.
4. Slovensko, ktoré si váži svoje kultúrne dedičstvo, a preto podporuje umenie a ľudí, ktorí ho tvoria.
5. Slovensko, kde sa žije dobre všetkým, vrátane menšín. Je dôležité, aby medzi ľuďmi vládla spolupatričnosť a šancu na slušný život mal každý bez ohľadu na to, kde a komu sa narodil.
6. Slovensko, kde sa ľudia môžu spoľahnúť na zdravotnú starostlivosť. Je o nich postarané, keď to potrebujú, rešpektuje sa ich dôstojnosť a pre ľudí, ktorí sa o nich starajú, sú vytvorené dobré pracovné podmienky.
7. Slovensko, ktoré si chráni svoje prírodné bohatstvo a cení si ľudí, ktorí obhospodarujú pôdu. Myslíme na to, v akom stave zanechávame krajinu našim deťom.
8. Slovensko, kde zákony a pravidlá platia rovnako pre všetkých a kde sa spravodlivosť nedá kúpiť. Polícia, prokuratúra a súdy pracujú nezávisle od toho, kto je práve pri moci a neváhajú vyšetrovať ani politické kauzy.
9. Slovensko, ktoré je pevne zviazané s hodnotami Európskej únie a NATO.
10. Slovensko, kde sa ľudia zaujímajú aj o problémy iných a chcú ich riešiť. Slušné a spravodlivé Slovensko vybudujeme len za podmienky, že sa do politiky a verejnej správy zapoja slušní a ľudia. My všetci sme tí, na ktorých sme čakali.
