TRNAVA. Osobnosť Milana Rastislava Štefánika si v Trnave pri príležitosti 99. výročia od jeho tragickej smrti pripomenuli položením vencov k jeho najstaršej soche na Slovensku poslanci Národnej rady SR, predstavitelia mesta, Trnavského samosprávneho kraja, Okresného úradu v Trnave a ďalších inštitúcií.
Namiesto lístka dostal rúčkou od krompáča, vlakvedúci čelia rôznym situáciám Čítajte Generál Štefánik prišiel o život 4. mája 1919 po havárii lietadla Caproni 450 neďaleko Ivanky pri Dunaji.
Rešpektoval ostatných
Primátor Trnavy Peter Bročka vo svojom príhovore povedal, že diplomat Štefánik i pri presadzovaní národného rešpektoval a ctil si ostatných.
Finančné problémy môžu vyvolať skoro všetky druhy porúch psychiky Čítajte ,,Spoločné ciele presadzoval diplomaciou a dohodou, nie násilím alebo urážkami. Naznačil, že iba táto cesta, na ktorej nezostanú porazení, ani urazení, je cestou k porozumeniu a naplneniu života. Ak tu teda dnes stojíme, tak nie preto, že nostalgicky hľadáme vodcu, ale že vnímame silu autority v jeho celoživotnom nasadení pre dobro všetkých ľudí dobrej vôle,“ povedal o rodákovi z Košarísk pri Brezovej pod Bradlom.
Trnava bola prvým mestom, v ktorom z iniciatívy Matice slovenskej odhalili sochu Milana Rastislava Štefánika od akademického sochára Jána Koniarka. Pri prvom odhalení sochy v životnej veľkosti 19. októbra 1924 bola najvzácnejším hosťom slávnosti generálova matka Albertina so synom Ladislavom Štefánikom, jeho manželkou a dvoma deťmi.
Putoval do depozitu
V roku 1968 sochu premiestnili na iné miesto, v čase tzv. normalizácie putovala do depozitu. Štefánikovu sochu v Trnave vrátili do blízkosti pôvodného miesta na terajšie Námestie SNP 4. mája 1990.
Ste finančne negramotní? Patríte k najohrozenejším Čítajte
Aj keď neexistujú historické záznamy o pobyte Štefánika v Trnave, známy je jeho blízky vzťah k národnému umelcovi Mikulášovi Schneidrovi-Trnavskému a jeho rodine. Hudobný skladateľ vo svojej spomienke opisuje svoj výstup so Štefánikom na vrch Bradlo v roku 1912. Keď prišli na vrchol, Štefánik sa po chvíľke pozorovania celého okolia podelil o svoje vnuknutie.
"Keď umriem, tu chcem ležať. Odtiaľto uvidím celé moje drahé Slovensko," zaznamenal do svojich spomienok Schneider-Trnavský.
