Na začiatok nám skúste opísať, ako ste sa vlastne dostali k futbalu?
- Dostať sa k futbalu pre mňa nebolo až také ťažké, keďže som bola obklopená celé detstvo mojimi tromi bratmi a ich kamarátmi, ktorí hrávali futbal takmer každý deň.
Predsa len futbal je viac mužská záležitosť, čo najviac zavážilo, že ste sa rozhodli pre tento šport?
- Ak mám byť úprimná, nerozmýšľala som prečo práve futbal, vždy bol mojou súčasťou a ak robíte niečo čo máte radi, nerozmýšľate prečo to robíte. Nikdy som si ani nepomyslela, že futbal je viac ,,mužská záležitosť“, práve naopak myslím si, že futbal je tu pre náš všetkých bez ohľadu na vek, farbu alebo pohlavie.

Kam smerovali vaše prvé futbalové kroky v kariére?
- Na ten deň si presne pamätám, mohla som mať asi deväť rokov, keď sa ma môj otec spýtal, či nechcem hrať futbal za ozajstný futbalový klub, moja odpoveď bola jednoznačne áno. Nasledujúci deň som si obula staré oblepené kopačky môjho brata a ocitla som sa na futbalovom trávniku OŠK Prašník, v tej dobe sme hrali najnižšiu žiacku súťaž s názvom OSC. OŠK Prašník sa stal mojim futbalovým domovom po dlhé roky a dal mi základy, ktoré som tak neskôr mohla rozvíjať práve v Trnave.
Ako ste sa postupne dostali až do Trnavy?
- Keď som dovŕšila pätnásť rokov, už som nemohla hrať viac za žiakov a ani za dorastencov, potrebovala som ženský futbalový tím. A vždy ma nejak lákala Trnava, keďže bola vždy veľkým futbalovým pojmom na Slovensku.
“"Ak mám byť úprimná, nerozmýšľala som prečo práve futbal, vždy bol mojou súčasťou a ak robíte niečo čo máte radi, nerozmýšľate prečo to robíte."
„
Na čo najradšej spomínate, pokiaľ ide o vaše pôsobenie v Spartaku Trnava?
- Určite to bude Spartak ako rodina - tréneri, rodičia či samotné futbalistky, od ktorých som vždy cítila podporu či už na ihrisku, alebo mimo neho. A som si istá, že aj vďaka nim sa môžem pýšiť titulom prvej Slovenky hrajúcej ženskú Premier League a písať tak, aj keď len malým písmom ženskú futbalovú históriu Slovenska.
Následne vaše kroky smerovali do Anglicka, ako sa objavila táto ponuka?
- Hneď po maturite som dostala možnosť ísť do Londýna, už ako malé dievča sledujúc Premier League v televízore som túžila hrať za nejaký anglicky futbalový klub. V Anglicku bolo v tom čase obdobie plne náborov a skúšok do rôznych futbalových tímov. A tu sa naskytla ponuka od tímu z Premier league Queens Park Rangers Ladies, ktorý organizoval nábor s niekoľkými fázami, kde postupne vyraďovali hráčky, aby z niekoľko desiatok zostalo len zopár najlepších. Ani vo sne by mi nenapadlo, že si vyberú aj mňa, no stalo sa. Prvú sezónu som väčšinou strávila hraním v B-mužstve, no teraz som jednou z navyťaženejších hráčok A-mužstva za čo som vďačná.
Na ostrovy ste odišli vo veľmi mladom veku, čo bolo na začiatkoch v novej krajine najťažšie?
-Hm, povedala by som jazyk. Keď som prišla do Anglicka, myslela som si, že ak chcem hrať futbal nemusím vedieť rozprávať po anglicky, ale opak bol pravdou. Ako náhle som sa dostala do Queens Park Rengers Ladies, tréneri nám vštepovali hneď od začiatku komunikáciu na ihrisku a s tým som mala asi najväčšie problémy. Ale postupom času sa naučíte výrazy, ktoré potrebujete vedieť a život na ihrisku je hneď jednoduchší.

Bolo náročné adaptovať sa na nové prostredie či odlišné tréningové tempo?
- Určite to bolo niečo iné než to, na čo som bola zvyknutá. Iný spôsob trénovania, iný prístup k hračkám, iný spôsob hry. Myslím si, že prispôsobiť sa tréningom nebolo až také náročné, ako sa prispôsobiť tlaku pri drobnohľade trénerov, ktorí vidia každú pokazenú prihrávku, každú nepremenenú šancu, každý prehraný osobný súboj, čo vás môže dostať na samé dno alebo vás to posunie až na vrchol vašej hry.
Ako vás v klube prijali nové spoluhráčky?
- Na začiatku neboli vzťahy so spoluhráčkami jednoduché, pretože keď prídu nové hráčky, tie druhé cítia konkurenciu, čo vám dajú pocítiť. Postupom času všetko napätie opadlo a môžem povedať, že by som moje spoluhráčky nevymenila za nič.
“"Jedným z mojich najväčších cieľov a snov je dostať sa jedného dňa do reprezentácie."
„
V čom sa najviac odlišuje ženský futbal v Anglicku od toho na Slovensku?
- Myslím si, že najviac to bude v rozvoji dievčenského futbalu už v rannom veku. Kedy malé dievčatá povedzme okolo 7 rokov nemajú toľko príležitosti hrať futbal. A preto som rada, že Spartak Trnava v spolupráci s Občianskym Združením Spratakovské Ženy sa rozhodli urobiť futbalovú školičku pre malé dievčatá, čím rozvíjajú ich futbalový talent už v mladom veku.
Hrá sa v Anglicku typickým ostrovným štýlom do tela, ako to možno vidíme pri zápasoch mužov najmä v Premier league?
- Rozhodne áno, futbal tu je oveľa rýchlejší a fyzicky náročnejší, taktiež rozhodcovia častokrát púšťajú tieto súboje, ktoré už hraničia s faulom.
Čo vás po futbalovej stránke počas vášho času stráveného v Anglicku najviac príjemne šokovalo a čo naopak najmenej?
- Začnem asi tým negatívom a to že v tak multikultúrnej krajine nazývanej ,,kolískou futbalu“ sa stále nájdu ľudia , ktorí keď vás uvidia s futbalovou loptou v ruke začnú sa posmievať a hovoriť, že futbal nie je pre ženy. Na druhej strane to bude asi úsilie futbalovej asociácie ťahať ženský futbal do popredia.
Ako vyzerá váš bežný deň počas týždňa?
- Povedala by som, že nijako špeciálne. Ráno je to väčšinou individuálny tréning a poobede už tréning s tímom.
Aké sú vaše ciele do budúcna?
- Tých cieľov je viac, no jedným z mojich najväčších cieľov a snov je dostať sa jedného dňa do reprezentácie, no viem, že ma čaká ešte veľa práce. Taktiež mám nejaké plány s organizovaním dievčenských turnajov na Slovensku, kedy by som chcela v priebehu pár rokov zorganizovať dievčenský turnaj s postupnou tradíciou práve v mojom rodnom meste Vrbové. No teraz sa najviac sústredím na futbal a snažím sa hádzať za hlavu všetko, čo nemá nič spoločné s futbalom.

Na akej pozícii nastupujete?
Najčastejšie je to ľavé krídlo, čo mne ako ľaváčke vyhovuje, na tejto pozícii som hrala aj počas pôsobenia v Trnave. Cítim sa tam najpohodlnejšie.
Máte aj nejaký futbalový vzor?
Zo súčasných hrajúcich futbalistov to bude asi Eden Hazard z Chelsea FC , ktorý sa vyznačuje najmä svojou technikou a rýchlosťou. Ale nejaký obzvlášť veľký futbalový vzor nemám, snažím sa vždy brať to najlepšie z hráčov, ktorí v danú sezónu vynikajú a analyzovať ich hru, pohyb alebo prácu s loptou.