TRNAVA. Predmetom sporu medzi odborármi OZ KOVO PCAS a vedením trnavskej automobilky PSA sa opäť stalo zvyšovanie miezd. Kolektívne vyjednávanie sa rozbehlo ešte v júli 2017, krátko po tom, čo zamestnávateľ poslal návrh novej kolektívnej zmluvy. Reálne sa však začalo až tento rok.
Nedohodli sa
„Ani po ôsmich mesiacoch od zaslania prvého návrhu novej Kolektívnej zmluvy vyjednávači v automobilke PSA Trnava nedospeli k výslednej dohode. Automobilka predstavila viaceré kompromisné návrhy, podľa posledného, priemerné zvýšenie miezd o 6,8 percenta,“ sprostredkoval Peter Švec, hovorca automobilky.

Podľa jeho slov, priemerná mzda v automobilke za minulý rok dosiahla 1465 eur, priemerná mzda robotníkov bola na úrovni 1 106 eur.
Na týchto číslach sa vraj zamestnanci „zabávajú“ vždy, keď ich zamestnávateľ publikuje. „Údaj 1465 eur je priemerná hrubá mzda vrátane všetkých manažérov, okrem asi desiatky najvyšších riaditeľov. Reálna čistá mzda výrobných pracovníkov sa pohybuje niekde na úrovni 700 eur,“ priblížil František Gajdoš, podpredseda OZ KOVO PCAS.
Pokiaľ zamestnanec splní podmienky, ktoré Gajdoš označil za prísne, môže dostať 13. plat. Ten rozdelia na dve polovice, do májovej a novembrovej výplaty. Vtedy si vraj niektorí v čistom prilepšia aj o 250 eur.

„Ten druhý priemerný údaj 1106 eur je výsledok veľkého množstva nadčasových hodín u výrobných pracovníkov, ktorými sa neustále kompenzuje nedostatok zamestnancov na linkách. Robia ich hlavne „cezpoľní“, ktorí bývajú na ubytovniach a nemajú tu so sebou rodinu,“ dodal Gajdoš.
Zástupcovia zamestnancov preto považujú situáciu v podniku za alarmujúcu. Operátori pracujúci vo výrobe vraj zarábajú najmenej z troch automobiliek, ktoré na Slovensku máme. Vyťaženie liniek je podľa odborárov enormné.
Problémy mali aj v odboroch
Už dávnejšie sa v automobilke objavila ďalšia odborová organizácia MO AIOS PCAS. To komplikovalo rokovania. „Naša Odborová organizácia OZ KOVO PCAS chcela predísť tomu, aby sa zamestnanci rozdeľovali a trieštili, preto sme pôvodne chceli ísť do vyjednávania spolu s druhou odborovou organizáciou ZO Moderné Odbory AIOS, ako jedna zmluvná strana,“ priblížil Gajdoš.
Iniciovali aj viacero stretnutí, žiaľ, na ničom sa nedohodli. „Po opakovaných útokoch a nepravdivých tvrdeniach zo strany jedného z vrcholových predstaviteľov Moderných Odborov, sme sa rozhodli, že nebudeme spolupracovať s takýmto partnerom,” vyhlásil Gajdoš.

Preto museli určiť, ktorá odborová organizácia je väčšia a je teda oprávnená uzatvoriť kolektívnu zmluvu. Pre tento prípad pozvali nezávislú rozhodkyňu z rezortu práce. Výsledkom je, že odborová organizácia ZO OZ KOVO PCAS je takmer 6-násobne väčšia ako ZO MO AIOS PCAS. A z toho dôvodu je oprávnená rokovať za zamestnancov.
Až 30. januára, teda po viac ako po polroku, sa začalo o predloženom návrhu reálne vyjednávať. „Zmluvné strany sa stretli dohromady osemkrát, no aj napriek tomu sa im nepodarilo dospieť k dohode,“ doplnil Gajdoš.
Zamestnávateľ im po poslednom kole kolektívneho vyjednávania ponúkol všeobecné navýšenie miezd v pevných sumách, rozdelených podľa socio-profesných kategórií. Pre výrobných pracovníkov by to znamenalo zvýšenie o 27 eur, pre profesionálnych robotníkov a pre technicko-administratívnych zamestnancov, ako aj nižší manažment, o 47 eur.
Chcú zvýšiť o desať percent
„Odborová organizácia požaduje navýšenie miezd na úrovni 10 percent pre všetkých zamestnancov,“ dodal Gajdoš.
Po ôsmich vyjednávacích kolách sa vyjednávači OZ KOVO rozhodli obrátiť na sprostredkovateľa. „Automobilka toto rozhodnutie rešpektuje, ale nepovažuje ho za prospešné pre zamestnancov,“ skonštatoval Švec s tým, že základné mzdy zamestnancov sa zvyšujú každoročne. „Vďaka minuloročnej dohode s OZ KOVO sa základné mzdy zvýšili v priemere o viac ako 6,3 percenta, doplnil Švec.

V tomto roku vraj chcú reagovať aj na ďalšie požiadavky zamestnancov, vďaka ktorým by poskytli viac garancií pre individuálny mesačný príjem a upravili svoje odmeňovanie tak, aby bolo motivujúcejšie.
Čo bude nasledovať
Návrhy oboch strán sa nezhodovali, zástupcovia zamestnancov využili svoju zákonnú možnosť a vyhlásili spor v kolektívnom vyjednávaní. Teraz im pridelia sprostredkovateľa z Ministerstva práce sociálnych vecí a rodiny SR, ktorý by mal predložiť kompromisný návrh.
Pokiaľ sa nepodarí dospieť k dohode, zástupcovia zamestnancov majú možnosť zorganizovať hlasovanie o prípadnom štrajku. Na to, aby mohol byť štrajk legálne zahájený, sa musí hlasovania zúčastniť viac ako polovica kmeňových zamestnancov.