PIEŠŤANY. Francúzske stredisko Val Thorens je najvyššie položeným v celej Európe, začína od 2300 metrov nad morom, najvyšší bod má viac ako 3200 metrov nad morom. Je najvyššie položené z "megakomplexu" Tri údolia.
Cesta dlhá 1300 kilometrov núti väčšinu nadšencov sa spýtať- A prečo tak ďaleko? Ak hľadáte upravené modré, červené či čierne zjazdovky, „kopec“ zaujímavých stredísk nájdete podstatne bližšie. Aj v susednom Rakúsku sú ich stovky kilometrov. Do Val Thorens sa chodí na freeride, všade sa tu väčšinou jazdí mimo zjazdoviek.
Ráno o štvrtej vyrážame
Z Trnavy štartujeme v sobotu (24. marec) o štvrtej ráno. Do Val Thorens sa dá dostať dvomi hlavnými ťahmi, cez Švajčiarsko a cez Taliansko. V Rakúsku vám stačí desaťdňová diaľničná známka, Švajčiari majú iba ročnú za vyše 35 eur.
V Taliansku majú na diaľniciach platidlá, smerom do Francúzska musíte prejsť cez tunel pod Mt. Blancom, ktorý nie je práve lacný. Tam a späť vyjde podľa aktuálneho cenníka na viac ako 55 eur. Uprednostňujeme krajinu Helvétskeho kríža, ročnú diaľničnú vieme využiť aj v lete.
Cesta cez Rakúsko smerom na Salzburg, pokračujeme cez Mníchov na Bregenz, švajčiarske hranice prekračujeme neďaleko St. Gallenu. Cesta cez Švajčiarsko vedie po diaľnici, na spomalenú premávku narazíte iba v blízkosti veľkých miest ako sú Zürich, Bern, Lausanne či Ženeva.
Od švajčiarsko- francúzskych hraníc je to ešte do dvesto kilometrov, najdrsnejších je posledných tridsať. Strmé stúpanie, úzka cesta a 180 stupňové zákruty nie je práve to, čo by ste radi absolvovali po vyše tisícke kilometrov zo Slovenska. Pred apartmánový dom sme dorazili okolo deviatej večer. Cestou sme sa zastavili ešte na týždňový nákup v Annecy.
Zo Slovenska nevezieme nič, všetko kupujeme vo francúzskych potravinách. Suroviny sú podstatne kvalitnejšie a približne na rovnakej cenovej úrovni ako u nás. Aby sme sa nezdržiavali počas nákupu, jedálničkom na sedemdňový trip sme si krátili dlhú cestu. Do obchodu v Annecy vchádzame po šiestej večer s jasným plánom. Bagety nekupujte, čerstvé dostanete priamo v stredisku. Sú tam aj potraviny, ceny sú však podstatne vyššie a výber surovín podstatne skromnejší.
Dedinka Val Thorens v pozadí. (zdroj: PB)Všetko vybavíte na webe
Ubytovanie vo Val Thorens hravo vyriešite cez ich webstránku, stačí vám vedieť po anglicky. Komunikácia prebieha mailom, ak ste tam po prvýkrát, „domáci“ vám pomôžu s výberom lokality. Objednať si musíte aj parkovanie, ktoré vyjde na 80 eur v krytom parkovacom dome. Pozor, nie je súčasťou balíka za ubytovanie. Všetko hravo po príchode do päť minút vybavíme.
Čo sa týka samotného ubytovania, nečakajte rakúske „gasthausy“. Väčšinou ide o skromné apartmány s kuchyňou do 30 metrov štvorcových. Určené sú pre štyroch ľudí. Ceny ubytovania i skipasov idú od polovice marca dole. Šesťdňový skipass nás vyšiel cez dvesto eur. Apartmán sme mali priamo na zjazdovke, z lyžiarne rovno na svah. Popoludní ste zasa dolyžovali priamo až k dverám.
Toto nepotrebuje žiadny komentár. (zdroj: PB)So zimnou dovolenkou je to podobné ako s letnou. Musíte trafiť počasie. A my sme trafili. Do Val sme vyrazili počas veľkonočného týždňa, kedy v tejto časti Francúzska výdatne snežilo. V noci padal sneh, cez deň svietilo slnko. Čo viac sme si mohli priať.
Všade lanovkou
Do všetkých freerideových zón sa dostanete lanovkou. Tie púšťajú už ráno o deviatej, končia okolo piatej popoludní. Top sme zažili v stredu a vo štvrtok, kedy nás ráno čakalo do tridsať centimetrov prašanu. Vysmiati vlekári sú samozrejmosťou.
Ak si chcete zajazdiť mimo zjazdoviek, musíte to tam poznať, kedykoľvek môžete zablúdiť. Ak ste tam po prvýkrát, freeride si užijete aj v blízkosti značených trás. Val Thorens musíte spoznať, pomocou mapy máte prehľad iba o lanovkách.
Počas jazdy v prašane zabudnete aj na dlhý pätnásťhodinový transfer zo Slovenska. A cesta späť po "nabúchanom" týždni prebehne ako voda. Múdre hodinky s GPS to odhadli na 85 kilometrov (aj s lanovkami) "rajdu" každý deň. Prečo tak ďaleko? Lebo Val Thorens.
