TRNAVA. V oboch najznámejších tatranských dolinách je snehu dosť. Síce je miestami tvrdý ako skala, ale dá sa. Potešia hlavne náveterné strany. Ak sa chystáte do Vysokých Tatier a hľadáte tip na "winter trip" na prkne či lyžiach, tu je. Baranie sedlo.
O povinnej výbave tu písať nebudem, kto chodí, dobre vie, čo potrebuje. Za najdôležitejšie osobne považujem mačky.
Centrála v Starom Smokovci
Štartujem v pondelok o siedmej ráno zo Starého Smokovca smerom na Hrebienok. Viac ako polhodinový presun na Hrebienok slúži na roztiahnutie a rozdýchanie. Určite odporúčam vyraziť skôr a nečakať na zubačku s prvými turistami.
Takto vyzerá azuro. (zdroj: PB)V pondelok panovalo jasné, bezveterné počasie. Takzvané azuro. A mrzlo. Na Hrebienku obúvam mačky a šliapem s doskou pripevnenou na batohu smerom do Malej Studenej doliny. Nestretol som nikoho.
Až na Téryho chate vo výške 2015 metrov nad morom vidím prvých turistov a skialpinistov, jedni išli hore, druhí zasa dole. Zrejme to záviselo od toho, kto predchádzajúcu noc dlhšie "ponocoval".
Na Téryho chate máte možnosť sa zohriať, napiť, prezliecť, najesť, vykonať potrebu. Ja som vymenil iba tričko za suché a vyrážam do Baranieho sedla vo výške približne 2350 metrov. Chodník nie je označený, ale v zime je stále prešliapaný. Takže určite nezablúdite. Pokiaľ nie je hmla. Ale v pondelok, 5. marca, bolo krásne.
Trasa z Baranieho sedla ku Chate pri Zelenom Plese. (zdroj: PB)Až v sedle dávam dole mačky a "nasadím" snowboard. Dlhý "ride" až na Chatu pri Zelenom plese, ktorú miestni "divosi" volajú - Brnčalka. A odtiaľ sa veziete dole turistickou trasou až na parkovisko Biela voda. Takmer dvojhodinovú cestu prefrčíte za približne 30 minút.
V závislosti od toho, koľko turistov sa práve v tom čase rozhodlo ísť na chatu a koľko z nich sa objaví v neprehľadnej zľadovatelej zákrute. Treba byť obozretný a rátať aj s takou možnosťou.
Na parkovisku máte problém, musí tam totiž na vás niekto čakať na aute. Alebo vám neostáva nič iné, iba sa spoľahnúť na riedky grafikon miestnych autobusových spojov. V najhoršom prípade na taxík. Parkovisko je odrezané od zvyšku Tatier.
Múdre hodinky "hovoria", že trasa mala 17,35 kilometra, prevýšenie 1340 metrov, trvala mi 5 hodín a 45 minút.
Prišla teplá vlna. Aj do tatranských dolín. (zdroj: PB)V utorok sa mení počasie, aj plány
V utorok sa radikálne zmenilo počasie. Prišlo teplo. Aj do Veľkej Studenej doliny. Opäť štartujem zo Starého Smokovca, smer Hrebienok. Tentokrát cez Zbojnícku chatu do sedla Malá Závrať.
Tentokrát si mačky na Hrebienku neobúvam, pripadol milimeter snehu a stopa drží. Znova som nikoho nestretol.
Vo Veľkej Studenej doline som zbadal čerstvú stopu, ktorá až nápadne pripomína dezén bicykla. Bez kolíkov. Začnem triezvo uvažovať, je to buď jednokolesový "segway" alebo nový typ tuleních pásov pre skialpinistov. Vyššie v doline sa moje obavy naplnili. Je to cyklista.
Maroš z Kežmarku. (zdroj: PB)Maroš z Kežmarku sa rád bicykluje. V zime vraj nelyžuje. "For winter ride" ho lákajú dve kolesá. "V lete sa do tejto doliny nedostanem, pretože chodník je z kameňov, je príliš členitý. Ale v zime, je rovný," povedal. A na väčšine miest aj poriadne klzký. Na otázku, prečo nemá aspoň dezén s hrotmi, odpovedal, že vyznáva klasiku.
Chvíľu ma ešte sprevádza smerom hore, neskôr sa už pred rezkejším sklonom oddeľuje a vyráža naspäť. Po tomto stretnutí som nechal mačky odpočívať v batohu.
Išli liezť ľadopád
O chvíľu som stretol partiu Čechov zostupujúcich zo Zbojníckej chaty. Informujú ma o počasí hore, ja zasa o tom, ako je dole. Chystali sa liezť ľadopád v Prostrednom hrote. Na moju otázku, či nie je na ľadopád príliš teplo (na Hrebienku pršalo a deň predtým azuro), odpovedali, že nie. Každopádne, som ich na druhý deň neobjavil na stránkach Horskej záchrannej služby medzi aktualitami.
Padla hmla. A bolo vymaľované. Mohli ste tam byť tisíckrát, hmla vám nič neukáže. A dezorientuje vás ako splašenú srnku pred neoplotenou diaľnicou. Chatu som doslova našiel, chvíľka na zotavenie, na čaj, na pokec s chatárom. A vyrážam ďalej. Cestou k Závrati sa "strácam" v hmle. V najhoršom to viem po stopách v čerstvom snehu vrátiť naspäť.
Závrať som po krátkej porade v hlave a po vyhodnotení aktuálnych podmienok zrušil. Do hmly sa dali vyryť iniciály. Obúvam to pod Závraťou a po čerstvých dvoch - troch milimetroch valím dole dolinou. S krátkym prešliapavaním, až dole do Smokovca.
Múdre hodinky opäť vravia, že 15,5 kilometra, prevýšenie 1040 metrov za 3 hodiny a 40 minút. Viac fotiek nájdete v galérii.
