Narodil sa v Trnave v roku 1947, presnejšie 18.decembra. Do Trnavy sa dostal po skončení základnej školy. Študoval za sústružníka a vo voľnom čase sa venoval futbalu. V drese Spartaka začínal v doraste pod vedením trénerov Baxu a Blaža. O jeho prvých výnimočných futbalových schopnostiach svedčí aj fakt, že sa z C-mužstva postupne prepracoval až do dorasteneckého Á-čka. V seniorskom B-mužstve vydržal iba tri zápasy, vtedajší tréner Gažo ho preradil okamžite do Á-čka vďaka jeho nesmiernemu talentu. Ďalší významný krok v jeho kariére prišiel v roku 1966, ako 19-ročného ho tréner Anton Malatinský zaradil do svojho A-mužstva. Účes, ktorým pripomínal tak trochu Georga Besta, subtílna postava no za to bojovné trnavské srdce a skvelá technika v kombinácii s rýchlosťou - dokonalé parametre pre mladého krajného obrancu. Vlastne vďaka týmto schopnostiam sa často v zápasoch menil na falošné pravé krídlo. V dnešnom futbale by teda išlo o moderného wing-backa (obrancu, ktorý viac útočí ako bráni). Jeho ligový debut v drese Trnavy prišiel v rovnakom roku, Spartak vtedy zdolal Slaviu Praha vysoko 5:1.
Ajax v Trnave veľa futbalu neukázal
Najkrajšie časy v drese Spartaka zažil Karol Dobiaš nepochybne v období od roku 1968 až po rok 1973. Počas trnavskej éry získal päť titulov v rade, čo je vo futbale veľmi vzácnym a dosť nevídaným javom. V sezóne 1968/68 účinkoval Spartak Trnava v Európskom pohári majstrov. Ide o súťaž, ktorá je dnes mladším generáciám známa pod názvom Liga majstrov. Veľký kus slovenských futbalových dejín vtedy napísal Spartak Trnava, ktorý to dotiahol až do semifinále súťaže, kde narazil na v tom čase veľmi silný a slávny Ajax Amsterdam. Mužstvo okolo Cruyffa a Keizera prišlo do Trnavy s pohodlným náskokom 3:0 z prvého zápasu. Holanďania si mysleli, že to bude bezproblémový postup do finále, proti ale boli trnavskí futbalisti. Po druhom góle Ladislava Kunu v 55.minúte dostal zápas nový náboj. Domáci mali jednoznačnú prevahu, na rohy to bolo 13:0, rozhodca im dokonca neuznal regulérny gól. Po záverečnom hvizde si futbalisti Ajaxu Amsterdam vydýchli. Ten slávny Ajax, ktorý o dva roky neskôr dominoval v Európe, vyhral trikrát po sebe Európsky pohár majstrov bol v Trnave nakoniec rád za obrovský kus šťastia a postupovú prehru 2:0. Pre Trnavu to môže byť komplimentom, ako potrápila favorita a aké mužstvo, ktorého bol súčasťou aj Karol Dobiaš vtedy mala.
Marek Janečka: Trnavu by som už slušne odmietol Čítajte Sme majstri Európy
Reprezentačný dres si na seba Karol Dobiaš obliekol prvýkrát v roku 1968. O dva roky neskôr sa v drese Československa predstavil na majstrovstvách sveta v Mexiku. Aj keď je účasť na záverečnom turnaji veľkým momentom v kariére futbalistu, spomínané majstrovstvá nám vôbec nevyšli. Vrchol svojej reprezentačnej kariéry zažil Dobiaš o šesť rokov neskôr na majstrovstvách Európy v Juhoslávii. Výberu Československa sa podarilo prebojovať až do finále, na jej ceste vyradili v semifinále slávneho Holandsko, ktorého dres obliekal taktiež Johan Cruyff. Súboj Cruyffa s Dobiášom vyšiel tentokrát lepšie pre rodáka z Handlovej. Favoritov na celkové víťazstvo na turnaji sme porazili 3:1 a nasledoval tak finálový zápas proti výberu Západného Nemecka. V pamätnom zápase sme nakoniec triumfovali v penaltovom rozstrele vďaka nezabudnuteľnej víťaznej penalte Antonína Panenku. Obrovský úspech malej krajiny, ktorý obletel celý svet. Dodnes je toto najväčší futbalový úspech v histórii nielen našej krajiny, ale aj spoločného československého štátu. Stať sa v najsledovanejšom športe planéty majstrami Európy pri tak veľkej konkurencii je naozaj výnimočné. Určite finále, na ktoré sa nezabúda, zvlášť po tom, keď v ňom strelíte gól svojou slabšou nohou. Taký bol vo finálovom zápase osud Karola Dobiaša, odrazenú loptu poslal z hranice šestnástky svojou ľavačkou za chrbát nemeckého brankára. V tom čase sme viedli 2:0, nakoniec z toho bola dráma, ktorú sme spečatili v náš prospech až v spomínanom rozstrele.
Prestup storočia sa nakoniec nekonal
Nebyť totalitného režimu v Československu a niektorých ďalších okolností, mohlo byť meno Karola Dobiaša spojené aj s prestupom storočia. Po pamätnom zápase, v ktorom Spartak doma drvil Ajax Amsterdam prišla pre vtedy mladého 22-ročného futbalistu ponuka snov. Rival Ajaxu Feyenoord Rotterdam ponúkol za mladíka 200 000 amerických dolárov a umelé osvetlenie. Futbalový zväz zmietol ponuku zo stola, prestup sa tak nekonal. V tom čase išlo ale o sumu, ktorá presahovala štandard hneď niekoľkonásobne. Ďalší dôkaz toho, aký výnimočný futbalista vtedy obliekal dres Spartaka Trnava. V roku 1977 nakoniec ale došlo k zmene klubu, Karol Dobiáš prestúpil do Česka, keď sa stal hráčom Bohemiansu Praha. Jeho odchod zo Spartaka neprebiehal hladko, no pri futbale plnom emócii to občas takto býva. V Česku strávil tri roky, neskôr si vyskúšal pôsobenie v Belgicku, kde obliekal dres Lokerenu. Ďalším dôkazom jeho futbalového umenia sú ocenenia získané v Česku a na Slovensku. Naši susedia ho uviedli do siene slávy ako najlepšieho pravého obrancu storočia, u nás skončil v ankete o najlepšieho futbalistu 20.storočia na treťom mieste. V rokoch 1970 a 1971 ho vyhlásili za najlepšieho futbalistu Československa. V drese reprezenzácie Československa odohral šesťdesiatsedem zápasov, v ktorých strelil šesť gólov. Jeho celkový počet štartov v najvyššej československej lige sa zastavil na čísle 345. Patino nedávno v decembri oslávil svoje okrúhle 70.narodeniny. Pri tomto jubileu a predovšetkým za jeho športové úspechy mu v posledných dňoch bolo mestským zastupiteľstvom udelené uznanie za zásluhy o rozvoj a reprezentáciu mesta Trnava.
Deväťbodový náskok môže byť pre Trnavu rozhodujúci, tvrdí Dušan Radolský Čítajte “Medzi moje najúspešnejšie zápasy určite patrí odveta s Ajaxom Amsterdam v Trnave. Hoci sme nedosiahli vytúžený postup, zápas patril k našim vrcholom. V Trnave som odohral 279 zápasov a dal som 11 gólov, stal som sa 5-násobným majstrom ČSSR a 2-násobným víťazom Československého pohára. Moje výkony zhodnotili futbaloví odborníci v ankete bývalého českého športového obrázkového týždenníka Stadión v rokoch 1970 a 1971 som sa stal futbalistom roku. Vysoko si cením zaradenie do reprezentačného mužstva. V roku 1976 sa ČSSR stalo v Belehrade Majstrom Európy, čo považujem za vrchol svojej reprezentačnej kariéry,” spomína Patino v knihe Zlatý vek Trnavského futbalu.
