TRNAVA. O neúspešnom ťažení Karola Peczeho a jeho spomienkach na túto slávnu éru trnavského futbalu v deväťdesiatich rokoch ste sa mohli dočítať v minulom týždni.
Získať jesenný titul s Trnavou sa podarilo aj Dušanovi Galisovi. Aj on, rovnako ako jeho predchodca Pecze, to dokázal dva roky po sebe. Titul však neprišiel.

Ani Galis
Smútok, slzy, podozrievanie a dlhé roky nepochopené „prečo?“, zostalo v mnohých trnavských fanúšikoch po neúspešnej Peczeho ére a hlavne rimavskosobotskom zápase dodnes. Avšak rozbehnutý Spartak chcel využiť skvelú fazónu a neuveriteľnú podporu tribún. Po neúspechu Karola Peczeho prišiel do Trnavy v sezóne 97/98 Dušan Galis a znovu vrátil celej Trnave nádej na titul. Jeho mužstvo pracovalo ako perfektne namazaný stroj a za pätnásť jesenných zápasov ani raz neprehralo.

Bilancia jedenásť výhier a štyri remízy priniesla do trnavskej vitríny opäť jesenný titul – tretí za tretí rok. Do tretice všetko dobré však neplatilo a aj teraz zostali Trnave iba oči pre plač, keď z druhého miesta museli opäť prehltnúť fakt, že titul je v Košiciach. Hoci Trnavčania svojho soka z východu zdolali vo finále Slovenského a Matičného pohára, bola to slabá náplasť.
Košice robili zle
„Všetko klapalo výborne, mužstvo bolo skvele vyskladané, diváci fantastickí, čo je v Trnave samozrejmosť. Problémy boli s tým, že Košice začali robiť zle, a to sa podpísalo aj pod to, že sme nezískali titul. Hrali sme dobre, ale pobabrali sme si to v domácom zápase s Košicami.
Pred zápasom sme mali tri body náskok, ale doma sme remizovali 2:2. Ak by sme zvíťazili, mali by sme väčší náskok a všetko by bolo inak. Nestalo sa a potom to zobrali do rúk Košice,“ zaspomínal si na svoju prvú sezónu na lavičke Spartaka Trnava Dušan Galis.