TRNAVA. Po rozdelení ČeskoSlovenska a vzniku Slovenskej ligy odštartovali Spartakovci do slovenskej éry ako rakety. Žiaľ, bez želaného efektu. Za prvých šesť sezón sa tešili zo štyroch jesenných titulov, o ktoré sa zhodne po dvakrát postarali Karol Pecze a Dušan Galis, ale záver sezóny nedopadol podľa predstáv.
Počas prvej sezóny doviedol Trnavu na siedme miesto po jeseni Ladislav Jurkemik, po 26. kole ho však vystriedal a sezónu dotiahol do konca Justín Javorek. Andeli obsadili 7. miesto aj na konci sezóny.
Peczeho éra
Následne prišla slávna Peczeho éra. Prvú sezónu pod Karolom Peczem už Spartak Trnava naznačil, že sa na niečo chystá. Na jeseň sezóny 94/95 z toho bolo tretie miesto, po nevydarenej jari nakoniec konečné 6. miesto, ale aktívny pressing si diváci obľúbili a ďalšia sezóna tak bola plná očakávaní. A veruže ju Andeli aj poriadne odštartovali.

Fanúšikov svojou hrou „namlsali“ a tí boli svedkami úspešnej jesennej jazdy v sezóne 95/96, po ktorej získal Spartak jesenný titul so ziskom 36 bodov. Bohužiaľ, jar už taká úspešná nebola a Karol Pecze so svojimi zverencami nakoniec obsadil tretie miesto.
Jesenný titul prekvapením
„Mužstvo ako také sa systematicky pripravovalo a dopĺňalo a počas mojej druhej sezóny získalo určitú hernú tvár. A svojím spôsobom hry začalo lákať ľudí na štadión. Tak ako sa zapĺňali tribúny, tak sa zlepšovala aj naša hra,“ spomína si na ročník 95/96 Karol Pecze.

„Keď sme sa prvýkrát stali jesennými majstrami, bolo to do určitej miery aj prekvapenie. Po predošlých neúspešných rokoch sa odrazu podarilo zobudiť diváka v okolí Trnavy. Takto povzbudení sme k zápasom pristupovali ešte lepšie naladení. Hoci to ešte nebolo dokonalé a v skvelom prevedení, boli to prvé náznaky a prvé signály skvalitnenia herného prejavu, najmä v ofenzívnom ponímaní,“ pokračoval Pecze.
„Jar ešte nemala želané kvalitatívne podanie, nakoľko mužstvo ešte potrebovalo dotrénovať, zvykať si a doplňovať určité posty.