TRNAVA. S kompletnou rekonštrukciou Hollého sa ráta v druhej polovici tohto roka. Obnovená ulica bude identická s nedávno dokončenou Halenárskou.
Pamiatkari avizujú, že ešte pred samotným začiatkom stavby pribudne na Hollého päť šácht, kam umiestnia sondy. Výkopové práce budú pod drobnohľadom archeológov. Centrum mesta je pre nich zaujímavé miesto.
Pod povrchomsa skrýva stredovek
Uličná sieť v tejto časti Trnavy má stredoveký pôvod. „Výskumom sa môžu odkryť staré povrchy ciest obsahujúce drobné nálezy a niekedy aj odtlačky kolies vozov. Je to taký archeologický stroj času,“ povedal Peter Grznár z Krajského pamiatkového úradu v Trnave.

Najväčším problémom pri archeologických výskumoch pod ulicami je, že terén pod nimi je masívne narušený. Napríklad predchádzajúcimi výkopmi inžinierskych sietí. Takže časti pôvodného historického terénu sú zachované iba čiastočne. Na Halenárskej sa toho veľa nenašlo. Podľa Grznára sa tam menili povrchy a časť inžinierskych sietí, ktoré sa realizovali v narušenom teréne po predchádzajúcich zásahoch.
„Bol veľký problém nájsť nejaký ostrovček nenarušeného územia, ale podarilo sa. Zaujímavou informáciou pre najstarší vývoj a topografiu Trnavy je nález pôvodného terénu. Vznikol naviatím spraší počas poslednej doby ľadovej a keď prišiel do Trnavy prvý praveký obyvateľ, po tejto „zemi“ sa pohyboval,“ popísal Grznár.

Na Hollého vraj rátajú s tým, že nájdu toho viac. „Očakávame tu bohatšie nálezy ako na Halenárskej ulici, pretože v roku 1999 pri výskume pracovníkov Krajského pamiatkového úradu Trnava došlo na Hollého ulici k nálezu staršej architektúry. Išlo o tehlový múr, ktorý pravdepodobne súvisí so staršou renesančnou či dokonca stredovekou zástavbou ulice, fungujúcej ešte pred výstavbou barokových univerzitných budov. Vďaka tomu vieme, že ulica mala iný pôdorys ako v súčasnosti,“ dodal Grznár.
Počas nedávnej obnovy Hviezdoslavovej ulice sa podarilo odkryť pozostatky takzvanej drevenej haťovej cesty. „Drevo bolo i v stredoveku drahým materiálom, čiže Trnavčania museli mať dobrý dôvod na jeho použitie v ceste. Tým dôvodom bol močaristý terén v nive Trnávky, ktorý sa tu nachádzal a bolo potrebné ho preklenúť komunikáciou,“ skonštatoval Grznár.
Rímska keramika
Na Šrobárovej sa zasa našiel objekt s obsahom zlomku rímskej keramiky – tzv. terry sigillaty. „Nález naznačuje existenciu germánskej osady na tomto mieste a možno to súvisí aj so starším nálezom rímskej spony z Pekárskej ulice,“ zhrnul Grznár. Na Šrobárovej objavili aj pozostatky starého evanjelického cintorína.

V rámci centra neevidujú lokality, ktoré by vyslovene mali potenciál obrovského nálezu. „Čaro archeológie je v tom, že presne netušíme, čo sa kde nájde a ak máme aj nejaké predpoklady, často sa nevyhneme prekvapeniam,“ uzavrel Grznár.
Odkedy sa archeologicky sledujú všetky rozsiahlejšie výkopy v historickom centre Trnavy, zaujímavé výsledky sa podľa jeho slov iba množia.