TRNAVA. Okrem dvoch nových tvárí, z ktorých zostal v Trnave už iba Reynaldo, zaujali na prvom zraze aj povolaní hráči z juniorky – Július Gombala a Tomáš Vantruba. Najmä druhý menovaný, keďže jeden Vantruba už v kádri Spartaka figuroval. Bratia, dvojičky Vantrubovci, sa tak po dlhšej dobe opäť stretli v jednej šatni. Odkedy spolu vyrastali a prešli z Lokomotívy Trnava do Spartaka Trnava, ich cesty sa začali rozchádzať. Mohli za to zdravotné problémy Tomáša, ktorý sa trápil s chrbticou
„Ani mi na um neprišlo, že by som sa mohol s bratom stretnúť v jednej kabíne. Kvôli zraneniu totiž dlho pauzoval a klobúk dolu pred ním, ako sa dal dokopy,“ tešil sa Martin a vzápätí ho Tomáš doplnil. „Je to pre mňa veľká česť a vážim si šancu, ktorú som dostal. Už je iba na mne, ako sa s ňou vysporiadam.“
Silná konkurencia
Zatiaľ, čo Martin sa cez zápasy v juniorke, neskôr v Spartaku chopil svojej šance a po odchode Adama Jakubecha podáva spoľahlivé výkony medzi tromi žrďami, jeho brat to ako útočník bude mať oveľa ťažšie. Hoci nastrieľal za trnavskú juniorku počas jesene sedem gólov, v konkurencii Egha, Vlaska, Reynalda či najnovšej posi-ly „Bílich Andelov“ Reagy Ofosu to jednoduché mať nebude. „Teší ma, že Spartak je tak rozbehnutý, na druhej strane bude o to ťažšie prebojovať sa na lavičku či do zostavy. Ako som už vravel, je to iba na mne,“ uvedomuje si Tomáš.

Minulosť bola opačná
Paradoxne v mladosti boli karty postavené inak. Futbalovejší a lepší bol Tomáš a gólman Martin to niesol vtedy ťažko. Dnes sa nad tým len pousmeje. „Keď sme boli mladší, navštevovali sme viacero turnajov a on si z nich pravidelne prinášal nejaké ocenenia. Samozrejme, mrzelo ma, že ja chodím naprázdno. Teraz ma však veľmi teší, že sme v jednej kabíne a prakticky sme na tej istej úrovni,“ zaspomínal si už brankár Slávie Praha, ktorý ale dochytá jar v Trnave. Prezradil však aj to, že v tých časoch obaja brázdili ihrisko v poli a až neskôr zamieril medzi tri žrde. „Tomáš odjakživa hrával útočníka, ja som bol skôr na krídle. Neskôr som sa nejako dostal do bránky a udržal som sa tam až doteraz,“ dodal so smiechom.

Sú si motiváciou
Okrem toho, že má Martin radosť z Tomášovej prítomnosti, si aj myslí, že dokáže mužstvu pomôcť. Čo si teda na ňom najviac váži? „Cieľavedomosť. Počas pôsobenia v juniorke totiž ráno o piatej vstával do práce a z nej rovno na tréning. Je dobre stavaný a rýchly útočník,“ tvrdil s presvedčením. Naopak, Martinova pozícia je pre Tomáša veľkou motiváciou. „Martin je momentálne na vyššej pozícii ako ja, patrí do základnej zostavy. Je to pre mňa motivácia, dostať sa aspoň na jeho úroveň a určite mi môže pomôcť.“
Nepodobáme sa
A aký je to pre dvojičky pocit, že sú opäť spolu v jednej šatni a pod jedným trénerom? „Hrávali sme spolu všade, do školy sme spolu chodili, sme na to zvyknutí,“ vysvetlil Tomáš, ktorého vzápätí so smiechom doplnil Martin: „Ľudia ani neveria, že sme dvojičky. Je pravdou, že sa nepodobáme ani tvárou a hlavne ani postavou. Tomáš je robustnejší, ja som skôr tenší a vyšší,“ ukončil.

Obaja hráči aj odcestovali s mužstvom na sústredenie do Turecka. Tentokrát však spolu už bratia nie sú. Zatiaľ čo Martin obýva izbu s ďalším brankárom Urminským, Tomáš je na izbe s Gombalom a Oravcom.