Semifinálový duel na turnaji medzi Košicami a Trnavou bol predčasným finále. Diváci si prišli na svoje, najmä staršie generácie sa preniesli o niekoľko rokov dozadu.
Hadviger: Kožlej to má stále v sebe. Kožlej: Trnava zasa plače
Od úvodu semifinálového duelu vytvorili diváci povzbudzovaním výbornú atmosféru. Proti sebe opäť stáli dvojičky ako Karhan – Janočko, Hadviger – Kožlej, Kostka – Obšitník a ďalší, ktorí si ešte spomínajú na titulové zápasy košických tigrov s bílymi andelmi pred plnými tribúnami, či už v Košiciach alebo v Trnave.
Potvrdil to aj František Hadviger. „Keď spolu takto hrávame, tie spomienky vždy prídu. Boli to dobré zápasy,“ zaspomínal si Hadviger a vzápätí dodal: „Myslím si, že v tomto našom veku je to skôr už o zábave, ale aj tak, prehrali sme po penaltách, bohužiaľ. Dáme si po zápase pivo a o tom to celé je.“
(zdroj: STC)Ako počas tých tuhých bojov v deväťdesiatych rokoch, aj teraz sa musel Hadviger ako obranca vysporiadať s nebezpečným útočníkom Jozefom Kožlejom. Nie vždy sa mu to však podarilo. „Jožko Kožlej je stále nepríjemný. Troška popriberal, ale krytie lopty mu stále zostalo, to nezabudol,“ podpichol svojho večného rivala Hadviger.
Košický útočník mu však nezostal nič dlžný. Aj on priznal, že známe tváre a výborná atmosféra ho opäť preniesli do deväťdesiatych rokov. „Malo to takú atmosféru, že sa mi vybavili tie časy, keď sme sa s Trnavou bili o titul. Pre mňa a pre Košice bola Trnava v slovenskej lige večný súper.“
Spomienky na zápasy Bílich Andelov s košickými "tigrami" opäť ožili Čítajte Z večných bojov o majstrovský titul vyšli víťaznejšie práve košické tigre, bíli andeli uspeli iba v Slovenskom pohári a v Matičnom pohári. Aj preto si košický kanonier neodpustil vtipnú poznámku: „Bolo to zaujímavé. Trnavčania viedli už 4:2, tesne pred koncom sme to vyrovnali, nakoniec vyhrali na penalty a Trnava zasa plače,“ zasmial sa Kožlej a na záver s úsmevom dodal: „Čo k tomu dodať, nejako sa Trnave stále proti nám nedarí.“
Lipčák sa ukázal tak, ako si ho v Trnave pamätajú
V mužstve organizátorského mužstva APŠ Masters sa medzi tri žrde postavil Martin Lipčák, ktorého si fanúšikovia pamätajú z jeho pôsobenia v Trnave. Vtedy sa stal miláčikom trnavských tribún pre svoje nezvyčajné a niekedy priam až zázračné zákroky. Že nič zo svojho umenia nezabudol, ukázal aj na turnaji a dokonca hneď vo svojom prvom zápase sa postavil aj proti niektorým bývalým spoluhráčom. APŠ Masters totiž nastúpilo proti Spartaku Trnava a domáci tím trápilo, keď až v samom závere vyrovnal na konečných 2:2 Karhan.
Medzitým si však Lipčák vychutnával potlesk trnavských tribún za nejeden parádny zákrok. „Škoda toho. Vyrovnávajúci gól Spartaka Trnava ide aj na môj vrub trošku, pretože ak by som šiel do súboja pred druhým gólom naplno, kopol by som Mira Karhana a to som nechcel. Myslím si, že výsledok 2:2 proti Spartaku Trnava bol pre nás dobrým. Je nás málo, bolo to náročné.“
Najväčšie meno si košický odchovanec spravil ešte v Trenčíne a taktiež bol pri tom, keď Trenčín zvíťazil na trávniku vtedy vicemajstrovskej Trnavy 4:1. Každé takéto stretnutie s bývalými spoluhráčmi či protihráčmi si preto užíva. „Minulý rok som tu nastúpil za Košice, tentokrát som v inom mužstve, ale som rád za každý jeden takýto turnaj. Stretáva sa stará partia, niektorých chlapcov poznám ešte z Čiech a myslím si, že to ma lepšiu úroveň ako pred rokom,“ zhodnotil Lipčák a na záver dodal: „Hráči si rýchlo zvykli na to, že to nie je palubovka, ale umelá tráva. Prišli sme si hlavne zahrať, ukázať nejaké to umenie. Samozrejme, tí čo ho majú, tí, čo ho nemajú, ho neukážu,“ ukončil s úsmevom.
Marián Kello čelil v Trnave Bendtnerovi
Košický odchovanec začal svoju kariéru v Košiciach, kde sa však príliš nepresadil a cez Vítkovice a litovský Kaunas sa dostal až do škótskeho Heart of Midlothian, kde si spravil meno. Škótski fanúšikovia ho milovali a on ukázal na trnavskej palubovke svojimi zákrokmi prečo. „Mám veľmi rád takéto turnaje. Tu je navyše umelá tráva, takže je to ešte lepšie, aj keď teda mantinely to trochu sťažujú, keďže sme zvyknutí na inú hru, ale dá sa cez to preniesť. Je to jedna super akcia. Takmer všetkých hráčov poznám a som rád, že si môžem s nimi takto na jednom turnaji zahrať. Prišli chalani z Čiech aj z Nemecka. Je to úžasná myšlienka.“
(zdroj: STC)Napriek tomu, že Kello vyrastal futbalovo na opačnej strane republiky, najradšej spomína práve na Trnavu a trnavský štadión. Predstavil sa na ňom totiž pod vedením trénera Vladimíra Weissa premiérovo v reprezentačnom drese. „Trnavu mám veľmi rád, je to futbalové mesto, má futbalovú atmosféru, hlučných fanúšikov. Vždy to tu bolo super. Nastúpil som prvýkrát v reprezentácii od začiatku, myslím si, že som to zvládol. Škoda výsledku, prehrali sme 1:2, ja osobne som chcel vyhrať. Mali sme na to, ale bohužiaľ. Mám však krásne spomienky na tieto chvíle v Trnave,“ zaspomínal si na rok 2011 Kello.
Dáni prišli so silným mužstvom, v ktorom bol vtedy najjagavejšou hviezdou útočník Arsenalu Londýn Nicklas Bendtner. Ten sa proti Kellovi nepresadil, no slovenský gólman ani príliš nevnímal, kto proti nemu stojí. „V tej chvíli to človek tak nemôže brať. Lopta je guľatá a každý vie vystreliť, či hrá piatu ligu alebo anglickú Premier League. Kvalita je tam určite vyššia, rozhodne tak aj myslenie je iné. Vôbec som sa však nepozeral na to, kto tam je. Dáni hrali ako celok a hrali na reprezentačnej úrovni, takže tam boli všetci kvalitní,“ ukončil.
