LEOPOLDOV. Minulý rok získal ocenenie majster drotár od ÚĽUV-u. Takých, ako je on, už veľa nie je. Právom ho možno označiť za jedného z najlepších na Slovensku.
Misy, misky na ovocie, vianočné stromy, ozdoby na stromček, zvieratá, postavy a mnohé ďalšie. Drotárske umenie Jozefa Zollera (67) nenájdete v obchodoch ani na internete, stretnete sa s ním iba v múzeách či v ÚĽUV-e.
O remeslá sa už v súčasnosti veľa mladých nezaujíma, drotárstvo je odvetvie, ktorým sa vraj nedá u nás uživiť.
Vyrezáva do kôry stromov, na Slovensku je vraj jediný +FOTO Čítajte Ako Zoller tvrdí, vzhľadom na čas, ktorý pri tom každý drotár strávi, je to nezaplatená robota.
„V pojme drotárstvo sa skrýva bohatá história jedného z pôvodne drobných, skromných a podomových zamestnaní, ktoré sa v priebehu svojho vývoja stalo nezameniteľnou, nenahraditeľnou súčasťou mozaiky, tvoriacej obraz našej minulosti,“ píše sa na webstránke krupanskicrpaci.sk. A to je fakt.
Drotárstvo zažilo svoj rozkvet na Slovensku približne od druhej polovice 19. storočia. Na jeho sklonku bol už u nás prebytok drotárov, začali sa preto túlať po svete. Kočovali nielen po Európe a Ázii, preplavili sa aj do severnej Afriky, Spojených Štátov či Austrálie.
Problémy so sluchom
Ako päťročný prekonal Zoller silný zápal mozgových blán, odvtedy slabšie počuje.
Je sluchovo postihnutý, naučil sa však odčítať z pier a pri komunikácii s ním ani nemáte pocit, že nejaký hendikep má. Stretli sme sa uňho doma, aj s jeho pravou rukou, manželkou Helenou.
Prednedávnom oslávili 34. výročie svadby. Bola to vraj láska na prvý pohľad. Stretli sa na stanici v Senici, vo vlaku do Trnavy sa dali dokopy.
V Leopoldove má vyrásť európsky unikát, energiu chcú vyrábať zo slamy Čítajte Dodo v mladosti rád vyšíval. Na strednej sa vyučil za opravára a strojného zámočníka, po jej skončení zakotvil v hlohovských drôtovňach. Tam sa zoznámil s dnes už nebohým majstrom Ladislavom Jurovatým, ktorý ho naučil „ohýbať“ drôt. Bol priamo pri zdroji.
„Nechodil som na fajčiarsku prestávku v robote, nechodil som ani do krčmy po práci. Nehrával som futbal. Namiesto toho som sa učil narábať s drôtom, vedel som sa s tým zabaviť aj šesť hodín denne,“ povedal dnes už penzista Zoller s tým, že veľa možností vtedy nebolo.
Drotári kedysi opravovali hrnce, dnes už pôsobia v skôr v umeleckej sfére. Hrnce už „nerepasuje“ ani on, sem-tam ešte odrôtuje pekáč. Väčšinou už robí iba na objednávku od múzeí či ÚĽUV-u.
„Drotárov na plný úväzok u nás ani nepoznám. Takmer všetci to dnes už robia iba ako hobby. Nedá sa s tým uživiť,“ dodal majster.
Veľa sa o ňom nenapísalo
O Zollerovi sa veľa toho nenapísalo, informácie o ňom nenájdete ani na internete.
V 90. rokoch skončil v drôtovňach, niekoľko rokov pôsobil v chránenej dielni. V roku 2002 si založil živnosť. V jeho veku to bola pre neho výzva, všetko stavil na svoju zručnosť.
Zo začiatku navštevovali spolu s manželkou jarmoky, kde prezentoval svoje výrobky a rozdávali vizitky. Ale už niekoľko rokov nechodia. Dôvodom sú príliš drahé miesta. Povedali si, že to nie je už pre nich smerodajné. Teraz sa zúčastňujú iba na nekomerčných a kultúrnych akciách, ktoré organizujú mestské či obecné samosprávy, prípadne školy a múzeá.
Počet vykradnutých bytov a domov v Trnave tomto roku vzrástol Čítajte Internet zapojený doma nemajú. Tomu sa vraj zatiaľ úspešne bránia. „Čoraz viac to od nás vyžadujú. Doteraz sme všetko riešili poštou, ale teraz chcú už takmer všetci elektronické faktúry. Ja mám šesťdesiat, manžel šesťdesiatsedem. Nechce sa nám teraz učiť pracovať s počítačom,“ doplnila manželka Helena. Ale túto myšlienku vraj nezavrhujú, pretože sa to v dnešnej dobe stáva nevyhnutnosťou.
„Možno sa na staré kolená aj s počítačom naučíme pracovať. Uvidíme,“ skonštatovala.
Ako forma prezentácie má internet veľký potenciál. Aj napriek tomu sú manželia skeptickí.
„Vyše pätnásť rokov riešime všetko poštou, ale ako sa zdá, už to nestačí. Všetci chcú komunikovať cez mail,“ doplnila Helena s tým, že s internetom by prišlo aj viac roboty. A vzhľadom na svoj vek to už nechcú siliť.
Zoller venuje všetok svoj čas už iba drôtovaniu, na iné vraj už nezostáva.
Pri drôte si vraj najlepšie oddýchne
A ako majster drotár relaxuje? Zoller má výhodu, že jeho práca je zároveň pre neho koníčkom.
Najlepšie si vraj oddýchne pri drôtoch. Keď nemôže v noci spať, drôtuje, keď si chce oddýchnuť, drôtuje. Bráva si ich na cesty, do kúpeľov, drôtikovaním si kráti aj čas v čakárni pred vyšetrením u lekára. „Môžem robiť všade, kde sa dá sedieť,“ popísal Zoller.
V historickom opevnení mesta pribudla chýbajúca veža Čítajte Denne vraj drôtovaním strávi aj desať hodín. „V lete chodím rád do záhrady, ale keď príde objednávka, väčšinou na nič ostatné nemám čas,“ popísal.
Vianočný strom z drôtu mu zaberie viac ako dva dni, väčšie veci oveľa viac. Pracuje so surovým drôtom, ktorý ohýba a spája drôtikmi bez použitia akýchkoľvek technických zariadení.
Využíva pritom iba svoje ruky a zrak. Tie vraj musí mať každý drotár. Finálny výrobok potom dáva povrchovo upraviť, vozí ich do závodu v Starej Turej.
Spávať chodí nadránom, niekedy vstáva aj na obed. „Som už dôchodca, môžem mať režim, aký mi vyhovuje,“ podčiarkol Zoller. Drôtovať vraj bude dovtedy, dokedy bude vládať. Majstrov ako on už nie je v dnešnej dobe veľa.
