TRNAVA. Nové „platidlo“, za ktoré si bezdomovci a žobráci nekúpia žiadne drogy či alkohol, dáva do obehu Trnavská arcidiecézna charita. Má podobu hlineného dukátu, ktorý navrhol i vyhotovil umelecký keramikár Ľudovít Horník z Cífera.
Na jednej strane dukátu je charitný kríž, na druhej uvidíte obraz svätého Martina, ktorý odťal zo svojho plášťa, aby prikryl žobráka. Presne takáto je podľa riaditeľa Trnavskej arcidiecéznej charity Miroslava Dzurecha aj hlavná myšlienka projektu - podeliť sa o to, čo máme a pomôcť tak človeku v kríze.
Do Trnavy sa vracia špičková vedkyňa, objavila nové nanorúrky Čítajte Celý jeho úspech však závisí aj od pochopenia zo strany verejnosti. „Je potrebné, aby si ľudia uvedomili, že dávať peniaze na ulici je nesprávne, je to dokonca veľmi zlé. Je to utvrdzovanie ľudí v ich závislostiach,“ hovorí Dzurech.
V Trnave sú podľa neho stovky ľudí bez domova, aktívnych žobrákov je približne dvadsať.
„Tá početnosť nie je veľká, ale je to veľmi nezdravý, ponižujúci a dehonestujúci jav nielen pre žobrajúcich, ale aj pre všetkých ostatných. Nie sme predsa krajinou tretieho sveta,“ hovorí Dzurech.
Dukáty v kostoloch aj na radnici
Mechanizmus fungovania hlineného dukátu je veľmi jednoduchý – darca ho dá žobrákovi namiesto peňazí a ten si ho príde vymeniť do Centra pomoci človeku za potravinový balíček. Obsahovať bude potraviny, ktoré na charite núdzni bežne nedostávajú – paštétu, rybaciu konzervu, pečivo a vždy nejakú sladkosť.
Ako sa však dukát dostane k človeku, ktorý chce pomáhať? Na charite vedia, že väčšinou žobrákom dávajú peniaze veriaci. „Sú scitlivovaní na to, aby pomáhali, čo je dobré a prirodzené. My im teraz dáme možnosť pomôcť ešte lepšie,“ vysvetľuje Dzurech.
Hlinené dukáty a pokladničky tak budú k dispozícii vo všetkých kostoloch, tiež u informátora na radnici a v informačnom centre v Mestskej veži.
„Jeden dukát si ľudia kúpia za jedno euro. V januári absolvujeme prvú fázu prednášok v kostoloch, kedy budeme hovoriť o projekte a jeho význame. Do kostolov a na verejné miesta pôjdu letáky, určite plánujeme diskusiu v mestskej televízii a pripravená je aj séria článkov do regionálnych periodík,“ povedal Dzurech, podľa ktorého značnú časť nákladov pokryla dotácia z Mesta Trnava.
Balíček nie je to najdôležitejšie
Pri príprave projektu museli v Trnavskej arcidiecéznej charite myslieť aj na to, ako zostaviť balíček a nastaviť pravidlá tak, aby na jednej strane núdznych motivovali si ho vyzdvihnúť, no na druhej strane ich nepodnecovali k jeho zneužívaniu.
„Preto je obsah balíčka stavaný veľmi minimalisticky. Tiež sme stanovili, že v jeden deň si jeden človek môže vymeniť za balíčky maximálne dva dukáty. Tým chceme zabrániť tomu, aby ich rozpredávali ďalej,“ vysvetlil Dzurech.
Ľudia, ktorí pýtajú na ulici peniaze, totiž majú v zásade len dve motivácie - buď je to závislosť na drogách či alkohole, alebo sú súčasťou organizovanej skupiny, pre ktorú žobrú.
To najdôležitejšie pre núdzneho tak nemá byť samotný balíček, ale pomoc sociálneho pracovníka – profesionála, s ktorým sa stretne v Centre pomoci človeku. Ten mu môže pomôcť nájsť východisko z bludného kruhu závislostí a zneužívania.
Okrem toho, v Trnave už vyše roka fungujú aj terénni sociálni pracovníci – streetworkeri. Práve tí budú ľuďom bez domova vysvetľovať, čo to hlinený dukát je a ako ho majú použiť.
