TRNAVA. Mariana Derzsi by mala v priebehu januára začať pôsobiť na Materiálovotechnologickej fakulte STU a pokračovať vo výskume na Slovensku. Ministerstvo školstva, vedy, výskum a športu zverejnilo, že podporí vytvorenie pracovnej pozície na tejto fakulte cez schému Návraty.
„Vždy som sa túžila vrátiť na Slovensko a využiť doma všetko to, čo mi dalo zahraničie a čo ja dávam zahraničiu. Ale dôležité pre moje rozhodnutie bolo, aby podmienky na výskum boli také, že budem vedieť udržať excelentnosť mojej práce a výsledkov,“ hovorí Derzsi.
Technickú škôlku už máme aj v Trnave, deti naučí manuálnej zručnosti Čítajte Slovenka a jej kolegovia z Varšavskej univerzity, z Inštitútu Jožefa Stefana v Ljubljane a z Carnegie Institution vo Washingtone publikovali unikátny objav nanorúrok, ktoré sa štruktúrou a zložením líšia od všetkého, čo doteraz svet pod týmto označením poznal.
Doposiaľ boli totiž známe len nanorúrky na báze uhlíka a jediná doteraz známa štruktúra sú šesťuholníky spojené dohromady ako vo včelom pláste a stočené do tvaru rúrky. Objav tímu, v ktorom pracuje aj Mariana Derzsi je preto v nanosvete unikátnym.
Štvorcový objav
„Naše nanorúrky sú tvorené striebrom a fluórom a ich základným stavebným blokom nie je šesťuholník, ale štvorec. Ak by sme naše rúrky rozvinuli, nedostali by sme medový plást, ale skôr šachovnicu,“ vysvetľuje Derzsi.
Vo svete neorganických zlúčenín podľa nej nepoznáme doteraz štruktúry, ktoré by vytvárali takéto rúrky.
„Tento úžasný objav sa nám podaril v rámci dlhodobého výskumu vysokoteplotných supravodičov na báze striebra a fluóru,” doplnila Derzsi.
Extrémna chémia
Mariana je zodpovedná za teoretický výskum v laboratóriu profesora Wojciecha Grochali v Centre nových technológií Varšavskej Univerzity. Laboratórium spolupracuje so slovinským Institute Jožefa Stefana a Carnegie Institution v americkom Washingtone.
Tím sa zmeriava na tzv. “extrémnu chémiu“, teda chémiu na báze extrémne reaktívneho a toxického fluóru. Už viac ako desať rokov skúma chémiu medzi fluórom a striebrom s cieľom získať nové vysokoteplotné supravodiče.
Znie to ako z Bonda. Minerva a urýchľovač častíc sú pritom v Trnave Čítajte Tie dokážu viesť elektrický prúd bez akejkoľvek straty tepla, teda zaručujú absolútne využitie energie. V súčasnosti jedinou veľkou rodinou vysokoteplotných supravodičov sú tzv. “oxokupráty” – materiály na báze kyslíka a medi.
“Všimli sme si, že striebro s fluórom majú veľa podobných vlastností ako meď a kyslík, preto sme sa rozhodli skúmať ich ako potenciálne nové vysokoteplotné supravodiče,“ hovorí Mariana.
K objavu nového typu nanorúrok podľa nej prišlo, keď sa pomocou vysokého tlaku snažili vyrovnať pokrčené vrstvy jednej zo skúmaných zlúčenín, ktorá sa začala stáčať.
Pomôžu v medicíne a elektronike
Výskum je iba na začiatku, no dá sa predpokladať, že nové nanorúrky budú obrovským prínosom pre spintroniku či elektroniku a môžu prispieť k jej ďalšej miniaturizácií, keď bude elektronika schopná pracovať a uchovávať dáta na úrovni molekúl.
Už dnes známe uhlíkové nanorúrky nachádzajú široké uplatnenie od elektroniky až po medicínu. V elektronike existujú mikrotranzistory na baze uhlíkových nanorúriek, ktoré sú schopné digitálneho prepínania pomocou jedného elektrónu a čaká sa už „len“ na technológiu ich masovej výroby.
V medicíne sa ich výskum zameriava napr. na vyvinutie novej cielenej liečby, ktorá dopraví liečivú látku priamo na určené miesto v ľudskom tele.
Autor: len-ts
