TRNAVA. Incident, ktorý sa odohral v jednej zo slovenských domácností, podrobne prerozprávala doktorka Dana Šedivá, primárka Psychiatrického oddelenia Fakultnej nemocnice Trnava, na nedávnom sympóziu o civilizačných ochoreniach.
Usporiadala ho, v spolupráci so spomínanou nemocnicou, Fakulta zdravotníctva a sociálnej práce Trnavskej univerzity v Trnave. V Aule Pázmaneum na uvedenej fakulte prišlo zrejme najviac ľudí práve na prednášku s názvom Syndróm týranej osoby.
Na prednáške si mali možnosť účastníci vypočuť aj ďalšie slová, pochádzajúce z výpovede mladej ženy, ktorú manžel týral: „Všetky veci musím mať vo svojej izbe, oplzlo mi nadáva, že patrím do Pezinku, že v byte nemám čo robiť, že ma musí zabiť..., ničí mi osobné veci, oblečenie a obuv roztrhá, alebo rozreže, ja sa ho bojím...“
Príbeh, ktorý Dana Šedivá uviedla, nie je žiaľ ojedinelým. Hoci v tomto prípade bol muž nepodmienečne odsúdený, nie vždy násilník skončí za mrežami. Dôvod? Nie každá týraná osoba prehovorí. Zo strachu o svoj život, respektíve o život detí. Častokrát sa dokonca navonok javí všetko normálne a okolie si nemusí nič všimnúť.
„Domov býva často idealizovaný ako oáza istoty a šťastia, ale pritom sa stal najnebezpečnejším miestom v modernej spoločnosti“, dodala odborníčka Šedivá.
Autor: Nela Krajčovičová
