TRNAVA. Niekoľko dní pred krajskými voľbami navštívil Fakultnú nemocnicu v Trnave minister zdravotníctva Tomáš Drucker (nominant Smeru). Okrem iného sa vyjadril aj za podporu myšlienky novej nemocnice.
Priestory súčasnej vraj považuje pre budúcnosť za nevyhovujúce. Podľa predbežných odhadov by mohla vyjsť na 80 miliónov eur.
Dnešní tínedžeri vidia na internete súlož skôr, než si dajú prvú pusu Čítajte Riaditeľ trnavskej fakultnej nemocnice Daniel Žitňan sa pred novinármi vyslovil, že dúfa, že nový špitál by mohol byť realitou do piatich rokov.
Či nešlo iba o premyslený predvolebný ťah, sme zisťovali priamo u Žitňana. Minulý týždeň sme sa stretli v jeho pracovni, kde sme sa pýtali nielen na novú nemocnicu.
Daniel Žitňan, riaditeľ Fakultnej nemocnice v Trnave. (zdroj: Peter Briška)Pred nástupom do funkcie ste dlhé roky viedli Detskú fakultnú nemocnicu s poliklinikou v Bratislave. V čom je rozdiel v porovnaní s trnavskou?
– Presnejšie som bol riaditeľom dvanásť rokov. Je to špecializovaná nemocnica pre deti. Ja som pôvodne detský lekár, ošetrovať deti je iné ako dospelých.
V čom?
– Deti sú úprimnejšie, dospelí si vedia aj vymýšľať. Aj prístup lekárov je tam iný. Taký jemnejší. Je tam väčšia empatia.
A čo sa týka chodu a riadenia, v čom je rozdiel?
– To je približne rovnaké. Až na to, že v Trnave je viac oddelení. Hlavný rozdiel je v prístupe.
V Trnave šéfujete už viac ako rok, najskôr ako zastupujúci riaditeľ za Martina Neštického, ktorý odišiel na vlastnú žiadosť, od mája ako riadny riaditeľ, ktorý prešiel výberovým konaním. Viete nám vymenovať plusy a mínusy špitálu v Trnave?
– Na to, že trnavská nemocnica je periférna, že nejde o centrálnu, ako napríklad v Bratislave, Košiciach či Banskej Bystrici, je tu vynikajúca traumatológia, urológia či očné oddelenie, na veľmi dobrej úrovni je interné oddelenie.
Menovať by sa dali aj ďalšie oddelenia. Robia sa tu špeciálne operácie, ktoré sa nerealizujú nikde inde u nás. Svojou odbornosťou určite presahujeme regionalitu. Podľa môjho názoru je tunajšie oddelenie invazívnej radiológie najlepšie na Slovensku.
A čo mínusy?
– Za najväčší mínus považujem vzdialenosť medzi chirurgiou, neurológiou či gynekológiou, ktoré sú v zadnej časti areálu a napríklad röntgenom v novom pavilóne.
Je to viac ako jeden kilometer, navyše po vonku. Ironicky tvrdím, že ak by som na týchto oddeleniach pracoval, v prípade zlého počasia by som nešiel ani na obed. (Jedáleň sa nachádza v blízkosti hlavného vchodu do areálu – pozn. autora).
Pacientov prevážame sanitkou, čo býva často náročné. Najskôr ho musia naložiť na vozík, doviesť k sanitke, naložiť do nej, previezť, vyložiť, uskutočniť požadované vyšetrenie a znova naspäť. Do tristo metrov – to sa ešte dá, ale vyše kilometra, to už je dosť.
Čo ešte okrem vzdialenosti?
– Jednoznačne staré budovy. Aj medicína je už úplne niekde inde ako kedysi. Osobne si myslím, že aj nový pavilón chirurgických disciplín je už pre dnešné potreby nevyhovujúci.
Všetky odídené sestry už v Trnave nechcú Čítajte Ako to je s personálom? Prednedávnom bol nielen tu štrajk sestier, už sa to upokojilo?
– Upokojilo. S personálom v súčasnosti nemáme problémy. Snažíme sa ich finančne motivovať. Hlavne sestry a mladých doktorov.
Čo fluktuácia, je vysoká?
– Áno, je. Ale to je skoro v každej nemocnici. Veľa sestier k nám nastúpi ihneď po škole, aby si tu urobili prax potrebnú pre ďalšiu kariéru. Pracujú u nás rok či dva a potom sa snažia uplatniť v súkromných ambulanciách či v zahraničí. Preto je fluktuácia vysoká.
Ako by ste popísali súčasný vzťah lekár – pacient, je iný ako kedysi?
– Pacient už pozná viac svoje práva a dá sa povedať, že si aj viac dovolí. Rezervy sú však na oboch stranách.
Časy, keď bol doktor vnímaný ako poloboh, sú zrejme už dávno preč...
– Asi najčastejšie od pacientov počúvame, ja si platím zdravotné, preto chcem to a tamto. Áno, pán doktor bol voľakedy vnímaný ako poloboh, ale teraz sa to na nich väčšinou všetko hrnie. Lebo ja si to platím a chcem mať preto osobitný prístup. To však nie je vždy možné.
Veľmi často sa nám v dotazníkoch spokojnosti objavuje slabá empatia doktorov k pacientom, že im dostatočne nevedia vysvetliť informácie v súvislosti s ich zdravotným stavom. Osobne to chápem, majú toho veľa, vyšetrenia, operácie a ďalšie. Často si na nich nedokáže nájsť toľko času, koľko by si pacient predstavoval.
A to je pre mnohých problém. Lekári si naopak myslia, že im hovoria dosť. Ale už na tom pracujeme, aby sa to vyrovnalo.
Čo sa ešte objavuje v rebríčkoch nespokojnosti?
– V Trnave je to hlavne strava. Chcem však všetkých upozorniť, že my nie sme reštauračné zariadenie, my liečime. Mrzí ma fakt, že mnohí pacienti nás posudzujú podľa stravy.
Nesnažili ste sa zmeniť dodávateľa?
– Nedá sa to. Je to tak za-zmluvnené, že je to, žiaľ, nepriechodné.
A kedy vyprší zmluva?
– Asi o sedem – osem rokov.
Nesnažili ste sa s dodávateľom stravy o tom komunikovať?
– Snažíme sa stále, ale je to beh na dlhé trate.
Koľko sporov sa v súčasnosti vedie proti nemocnici?
– Dosť, približne sedem. A v niektorých stále nevieme, čo nás čaká.
Ktoré oddelenia pacienti žalujú?
– Pôrodnicu, chirurgiu a ďalšie. Niektoré veci sa ťahajú už dlhšie.
V minulosti sa v médiách objavili správy o bielení informácií...
– V dnešnej dobe máme všetko uložene v počítačoch. Firma, ktorá prevádzkuje nemocničný informačný systém, mi potvrdila, že bieliť sa už nedá. Zásah ex post skrátka nie je možný.
Ako vnímate rebríčky nemocníc, hodnotenia nezávislých agentúr sú pre vás smerodajné?
– Určite áno. Zaujímame sa vždy o ne, vyžiadame si aj detailnejšie popisy jednotlivých kategórií. Chceme vedieť, kde sme sa zlepšili, prípadne zhoršili, aby sme sa vedeli z toho poučiť. Je to hlas pacientov, ten treba počúvať a poučiť sa z neho.
Ako ste spokojný s posledným hodnotím Inštitútu pre ekonomické otázky (INEKO)? Spomedzi jedenástich štátnych a fakultných nemocníc skončila Trnava na siedmom mieste, v rámci kategórie ju predstihli nemocnice v Trenčíne, Martine, Nových Zámkoch, Banskej Bystrici, Nitre a Ružomberku.
– Trochu sme si síce polepšili, ale stále je to málo. Chceli by sme figurovať v prvej päťke. Musím však dodať, že po niektorých stránkach sme oveľa vyššie. Rádiológia je určite najlepšia na Slovensku.
Trnavská nemocnica v súčasnosti dlhuje šestnásť miliónov Čítajte Aký je súčasný dlh nemocnice? Ako sa zmenil v porovnaní s predchádzajúcim rokom?
– K 30. septembru bol dlh nemocnice po lehote splatnosti 21 053 000 eur. Zadlžovanie nemocnice má stúpajúci trend, avšak od roku 2015 priemerné mesačné zadlžovanie kleslo z 512-tisíc eur na úroveň 235-tisíc eur.
Aké "ozdravné" kroky na jeho zníženie ste podnikli?
– Čo sa týka chodu nemocnice, viac-menej sme nadviazali na predošlé vedenie. Čo sa týka noviniek, rapídne sme zvýšili celkový počet verejných obstarávaní. Považujem to za transparentnejšie.
Čo patrí medzi najväčšie výdavky nemocnice?
– Najvyššie výdavky sú mzdy, tvoria až 60 percent príjmov, boli časy, keď boli aj 90 percent. Aj tých 60 percent však považujem za veľa. Na druhom mieste je nákup liekov.
Parkovanie zadarmo vrátilo autá späť, nespokojní sú pacienti i lekári Čítajte Statická doprava v areáli nemocnice po zavedení bezplatného parkovania kolabuje. Neplánujete to prehodnocovať?
– Po zavedení štyroch hodín zadarmo sme týždenne vyberali 70 eur. To nepokrylo ani náklady na údržby rampového systému. Tak sme rampy zrušili. Názor sme už poslali ministerstvu, čakáme na jeho vyhodnotenie a odpoveď.
Ja osobne som za status quo, respektíve, aby sa to znova vrátilo k hodinovým taxám. Zadarmo by bola iba prvá polhodina. Pri výstavbe novej nemocnice sa ráta aj s podzemným parkovaním s približne 2-tisíc miestami.
Spaľovňa nebezpečného odpadu v nemocnici stále nefunguje Čítajte Ešte prednedávnom sa pretriasala nemocničná spaľovňa. Aká je jej budúcnosť?
– Má zastaranú technológiu. Nepoužíva sa a ani sa nebude, spravím všetko preto, aby sa mohla zrušiť. Už sme požiadali mesto o zrušenie licencie. Spaľovňa nebezpečného odpadu kúsok od centra mesta... Veď to je hlúposť.
Prečo sa teda vtedy postavila?
– To neviem. Nebol som tu vtedy.
Vyhorenie je fenoménom dnešnej doby. Za najviac ohrozenú skupinu podľa štatistík označili psychológovia aj zdravotnícky personál, najmä lekárov okolo tridsiatky. Ako sa tu snažíte tomu predísť?
– Nestotožňujem sa s tým príliš. Skôr naopak, myslím, že tí majú najviac entuziazmu. Lekári nám odchádzajú. Treba dodať, že to nie je iba za lepšími platmi, ale aj za lepšími podmienkami, kvalitnejším technickým vybavením, prostredím.
Ak im nedáme šancu rásť, odídu. Keď niekto pracuje s RTG prístrojom, ktorý má dvadsať rokov, prípadne so starou endoskopickou výbavou, alebo pracuje v starých budovách, prestane ho to baviť. Preto ich treba neustále posúvať. A jednou z ciest, čo im chceme ponúknuť, je výstavba novej nemocnice.
Hovoril o nej minister zdravotníctva na nedávnej návšteve. Mnohí to mohli vnímať aj ako predvolebný ťah pred krajskými voľbami.
– Nebol, je to reálna vízia.
Nemocnicu chcú obnoviť, od kuchyne až po oddelenia Čítajte Predchádzajúci riaditeľ Martin Tabaček mal inú víziu. Prerobiť jestvujúce staré budovy a premostiť ich s novým pavilónom. S tým sa teda nestotožňujete, respektíve tento projekt ste viac-menej pochovali?
– Určite áno. Prerábať staré je problematické a navyše staré, aj keď opravené, nikdy nebude nové. Komplikované by bolo aj premostenie. A je tu ďalší problém. Kam by sa premiestnili všetci pacienti počas rekonštrukcie?
Zdravotnícka starostlivosť musí byť zachovaná, nedá sa to tu zavrieť a povedať všetkým choďte inam. Staré budovy budú fungovať, kým by sa nepostavila nová nemocnica. A potom by sa všetci iba presťahovali.
Zatiaľ ide teda o víziu.
– Trnava je krásne historické mesto, ktoré si zaslúži peknú, novú nemocnicu. Náš areál má približne 15 hektárov. Stojí tu veľa budov, garáží, ktoré keď sa zbúrajú, tak vznikne pekný pozemok pre novú nemocnicu. Už sme ju predstavili našim prednostom a primárom. Potrebujeme však aj podporu mesta a najmä ministerstva.
Mesta?
– Áno, súčinnosť mesta pri schvaľovaní prípadných zmien územného plánu či neskoršom stavebnom konaní.
A kde by mala stáť?
– Zatiaľ je to iba naša vízia, dôležitý je pre nás momentálne pozitívny postoj ministra zdravotníctva. Stála by, samozrejme, v areáli. Presunuli by sa tam všetky oddelenia a pribudli by ďalšie, ktoré u nás zatiaľ nie sú.
Ktoré napríklad?
– Stomatochirurgia, ktorá chýba široko- ďaleko. Ďalej oddelenie dlhodobo chorých. Alebo doliečovacie zariadenie, aby sme odbremenili chirurgické oddelenie. Tam by pacientov len operovali, doliečili by ich už inde. Nebudú tak blokovať lôžka na chirurgii.
V poriadku, a kedy by sa mohla meniť vízia na reálny projekt?
– Pán minister má pozitívny postoj k tejto téme, čo je v tomto momente pre nás najdôležitejšie. S rezortom zdravotníctva musíme najskôr prerokovať množstvo vecí, napríklad o počte lôžok, výške budovy, financovanie a mnohé ďalšie. Staré sa jednoducho neoplatí prerábať.
A kedy plánujete začať s rokovaniami?
