TRNAVA. Volebnú účasť presahujúcu dvadsať percent avizovali už v priebehu volebnej soboty viaceré komisie v Trnavskom kraji. Predpoklady sa nakoniec potvrdili a účasť 24,74 percenta voličov bola za posledné roky rekordná.
Viac voličov prišlo k župným voľbám v kraji len v roku 2001, pri vzniku vyšších územných celkov. V prvom kole to vtedy bolo 33,73 percenta oprávnených voličov, v druhom dokonca ešte o vyše tri percentá viac.

Županom sa pri účasti viac ako tretiny obyvateľov kraja s volebným právom vtedy stal Peter Tomeček, kandidát koalície HZDS, Smer a SOP. Ten v druhom kole porazil kandidáta strany SMK Józsefa Kvardu.
Nezáujem
Po prvotnom nadšení a vysokej volebnej účasti záujem verejnosti o župy upadol. Po štyroch rokoch prišlo v Trnavskom kraji v prvom kole k urnám 14,5 percenta voličov, v druhom kole to bolo dokonca len 9,41 percenta.
Práve v roku 2005 sa o post trnavského župana po prvý raz rozhodol zabojovať aj Tibor Mikuš, vtedy ešte ako kandidát Ľavicového bloku, HZDS, Pravej Slovenskej národnej strany a Zjednotenej Slovenskej národnej strany.
V prvom kole skončil na druhom mieste, porazil ho Jozef Klokner, kandidát Demokratickej strany, KDH a SDKÚ. V druhom kole sa však karta obrátila a pri minimálnom záujme voličov Mikuš Kloknera porazil rozdielom blížiacim sa k 9,5 percentám.
Mikušov triumf
Hoci s rozpačitým začiatkom, postupom rokov sa Tibor Mikuš stával medzi voličmi čoraz obľúbenejším. Na vrchole popularity bol v roku 2009, kedy sa mu podarilo zvíťaziť hneď v prvom kole župných volieb.
Volebná účasť sa vtedy zdvihla na 20,46 percenta a Mikuš triumfoval s 48 295 platnými hlasmi.

O štyri roky neskôr, v roku 2013, svoje víťazstvo potvrdil Mikuš až v druhom kole a záujem o voľby klesol na necelých 18 percent oprávnených voličov.
Totálny reštart
Výsledky sobotných volieb znamenajú v Trnavskom kraji totálny reštart jeho riadenia. Nehovoríme len o poste predsedu, kde prišlo k zmene po dvanástich rokoch, ale aj o zložení krajského zastupiteľstva.
To sa vyfarbilo výrazne inak, ako v posledných voľbách. Najviac mandátov získali nezávislí poslanci, nasledovaní poslancami za SMK-MKP a kandidátmi koalície OĽANO, SaS, KDH, OKS a Zmena zdola, DÚ.
Po jednom mandáte získali strany Smer a Most-Híd.
Pred štyrmi rokmi do zastupiteľstva zasadli v hojnom počte kandidáti politických strán, po jedenásť mandátov malo SMK a koalícia KDH, SDKÚ, o jeden menej zoskupenie HZD, HZDS, SNS a SMER.
Nezávislých kandidátov bolo šesť, po jednom poslancovi mali strany Most a Nová demokracia.