RUŽINDOL. Prezývka bosoráci sprevádza Ružindolčanov už od stredoveku, kedy boli mnohé ženy z obce obvinené z čarodejníctva pre svoje nezvyčajné liečiteľské schopnosti.
Osudy týchto žien inšpirovali trnavských hercov. Prostredníctvom troch hraných scén v priestoroch vinárstiev Dobrý pocit a Rosenthal predstavili návštevníkom, na základe čoho boli bosorky obviňované, ako prebiehali spory a súd a ako vyzerala pomsta bosoriek.
Nechýbal obľúbený alchymista, ktorý záujemcov previedol záhadami vôní, bylinkárka, čarodej či remeselníci. Informovali organizátori podujatia.
Divadelníka Jozefa Bednárika bude v rodnej obci pripomínať pamätník ČítajteV minulosti boli ženy venujúce sa čarám skôr uznávanými liečiteľkami ako bosorkami na metle, avšak za svoje magické schopnosti či vedomosti, ktorými predbehli dobu, často pykali. Najznámejšou bosorkou bola Katarína Šnajderová z Ružindola, ktorú v roku 1684 trnavský magistrát odsúdil a upálil za branie úžitku od kráv, polí, záhrad a vinohradov.
Rovnako jej pripisovali úmyselné poškodzovanie zdravia viacerých ľudí, ako aj obcovanie s diablom. Dnes vieme, že sa Katarína venovala fytoterapii, viaceré závažné ochorenia však vyliečiť nedokázala. O pár dní sa k nej pripojila ďalšia obvinená Zuzana Čarpusová.
Obe podrobili ordáliám, tzv. božím súdom, teda skúške vodou. Tá dokázala, že sú vinné a obe preto upálili na hranici, hoci sa ani jedna, aj napriek mučeniu, k žiadnemu z obvinení nepriznala.
Podobne dopadli aj Magdaléna, zvaná Abdonička, a Anna Chlebová, zvaná Jamborka. Svedkom popravy bolo početné obyvateľstvo Trnavy i Ružindola a povinne sa na nej zúčastnili dvaja senátori zastupujúci magistrát, vicenotár a zástupca hlavného fiškála.