RUŽINDOL. Prezývka bosoráci sprevádza Ružindolčanov už od stredoveku, kedy boli mnohé ženy z obce obvinené z čarodejníctva pre svoje nezvyčajné liečiteľské schopnosti.
Osudy týchto žien inšpirovali trnavských hercov. Prostredníctvom troch hraných scén v priestoroch vinárstiev Dobrý pocit a Rosenthal predstavili návštevníkom, na základe čoho boli bosorky obviňované, ako prebiehali spory a súd a ako vyzerala pomsta bosoriek.
Nechýbal obľúbený alchymista, ktorý záujemcov previedol záhadami vôní, bylinkárka, čarodej či remeselníci. Informovali organizátori podujatia.
Divadelníka Jozefa Bednárika bude v rodnej obci pripomínať pamätník Čítajte V minulosti boli ženy venujúce sa čarám skôr uznávanými liečiteľkami ako bosorkami na metle, avšak za svoje magické schopnosti či vedomosti, ktorými predbehli dobu, často pykali. Najznámejšou bosorkou bola Katarína Šnajderová z Ružindola, ktorú v roku 1684 trnavský magistrát odsúdil a upálil za branie úžitku od kráv, polí, záhrad a vinohradov.
Rovnako jej pripisovali úmyselné poškodzovanie zdravia viacerých ľudí, ako aj obcovanie s diablom. Dnes vieme, že sa Katarína venovala fytoterapii, viaceré závažné ochorenia však vyliečiť nedokázala. O pár dní sa k nej pripojila ďalšia obvinená Zuzana Čarpusová.
Obe podrobili ordáliám, tzv. božím súdom, teda skúške vodou. Tá dokázala, že sú vinné a obe preto upálili na hranici, hoci sa ani jedna, aj napriek mučeniu, k žiadnemu z obvinení nepriznala.
Podobne dopadli aj Magdaléna, zvaná Abdonička, a Anna Chlebová, zvaná Jamborka. Svedkom popravy bolo početné obyvateľstvo Trnavy i Ružindola a povinne sa na nej zúčastnili dvaja senátori zastupujúci magistrát, vicenotár a zástupca hlavného fiškála.
