TRNAVA. Ľuďom z bytového domu na Halenárskej v centre Trnavy vlhnú steny. Domáci, v snahe riešiť tento problém, už vyberajú stavebnú firmu, ktorá to celé zrealizuje.
Budova bývalého kláštora Paulineum má približne tristo rokov. Vzhľadom na to, že sa nachádza v mestskej pamiatkovej rezervácii, akýmkoľvek prácam musí predchádzať archeologický výskum.
O tejto povinnosti sa domáci dozvedeli až od stavebného úradu. Aj to, že ho musia zaplatiť z vlastného.
Zásah je podľa odborníkov nevyhnutný
Všetky rekonštrukčné práce a údržbu v tejto bytovke rieši niekoľko susedov v rámci svojho voľného času.
Pre zbavenie sa vlhkosti niektorí podrezávali murivo, ďalší injektovali, každý robil, čo vedel. „Komplexné a dlhodobé riešenie vlhkosti bytovky si však vyžaduje vážny stavebný zásah, čo nám potvrdili viacerí odborníci,“ potvrdil Jozef z bytového domu na Halenárskej.
O povinnosti začatia a financovania archeologického výskumu sa vraj dozvedeli až po tom, keď začali komunikovať so stavebným a pamiatkovým úradom.

„Priznám sa, že z úradov sme mali dosť obavy, ale na naše prekvapenie ľudia na oboch úradoch boli veľmi ústretoví a mali snahu nám pomôcť,“ doplnil Jozef.
Keď však na spoločnej schôdzi 23 vlastníkov bytov informovali, že sa budú musieť poskladať na výskum, nadšení z toho neboli. Vyslovili sa za to, že v takomto prípade by mal pomôcť štát alebo mesto.
„To nie je to isté, ako keď sa na zateplenie činžiaku skladá 60 rodín. Tu nás žije menej, je to pre nás dosť peňazí, s ktorými sme navyše vôbec nerátali,“ sprostredkoval Jozef.
S otázkami sme sa obrátili na Krajský pamiatkový úrad Trnava. Za posledné roky sa už vraj táto povinnosť dostala do povedomia stavebníkov, no stále sa vyskytujú prípady, keď investor výskum nerealizuje a pamiatkari sú nútení celú vec sankcionovať.
To, koľko vyjde taký výskum, sa nedá jednoznačne určiť. Je tam množstvo premenných, ktoré závisia napríklad od podložia, uloženia sietí, samotných nálezov a mnohých ďalších.
Znečisťovateľ platí
Domácich zrejme najviac zaujíma, prečo by výskum mali platiť z vlastného vrecka. Trnavský pamiatkar Peter Grznár má nepriestrelné zdôvodnenie.
„Ochrana archeologického dedičstva vychádza z podobných zásad ako ochrana životného prostredia, kde sa zaviedol princíp že „znečisťovateľ platí“. Teda ten, kto zemnými prácami naruší alebo zničí archeologické nálezy, ktoré sú svojou povahou jedinečné a neopakovateľné, musí zaplatiť vykonanie archeologického výskumu.“
Podľa jeho slov vďaka týmto opatreniam sa v Trnave v posledných rokoch prepisovali dejiny. „Monografia dejín Trnavy z roku 1989 ešte nespomína osídlenie v centre Trnavy spred 13. storočia. V súčasnosti máme k dispozícií významné nálezy z praveku, doby rímskej, slovanského obdobia aj raného Uhorského kráľovstva,“ dodal.
Hlinené plastiky spred vyše osemtisíc rokov
Minulý rok sa pri výstavbe polyfunkčného objektu medzi Štefánikovou a Františkánskou ulicou našli hlinené plastiky takzvaných Venuší z mladšej doby kamennej. Podľa Grznára ide o najstarší výtvarný prejav v Trnave a ich vek sa odhaduje na 6700 až 6800 rokov.
„Ak by sa pri stavbe neuskutočnil archeologický výskum, nález by sa neobjavil. Informácia o Venušiach bude v budúcnosti súčasťou všetkých monografií či článkov venujúcich sa najstarším dejinám Trnavy, takže získaná hodnota má trvalý charakter,“ vysvetlil.
Archeologický výskum má aj v prípade vlhnúceho bytového domu význam. Už teraz vraj došlo k nálezu murív súvisiacich s kláštorom, o ktorých pamiatkari nevedeli.
Na nálezné môžu zabudnúť
Ak na niečo počas výskumu archeológovia narazia, domáci nemajú právo na nálezné. Objavený predmet, respektíve predmety sa stanú majetkom štátu. „Nálezné sa vypláca iba v súvislosti s náhodným archeologickým nálezom, nie na miestach, kde sa dopredu vie, že tam sú archeologické nálezy a realizuje sa riadny výskum,“ osvetlil Grznár.

Inštitút nálezného má vraj za úlohu podchytiť hodnotné, neočakávané a o to cennejšie nálezy tak,