TRNAVA. Príspevkom k oslavám 25. výročia obnovenia Trnavskej univerzity (TU) bolo kolokvium Astronómia a TU. Jeho téma sa odvíjala od tridsaťročnej úspešnej existencie astronomického observatória, ktoré založil v roku 1753 vtedajší rektor František Borgia Kéri.
Hvezdáreň zorganizovala Csereho astronomické dni Čítajte Prišli aj hostia
Pozvanie na vystúpenie prijali Jiří Grygar z Fyzikálneho ústavu Akadémie vied Českej republiky, vedecký riaditeľ Vatikánskeho observatória v Tuscone v americkom štáte Arizona Pavol Gábor, tiež Juraj Tóth z Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského v Bratislave. Henrieta Žažová z Ústavu dejín TU si pripravila prednášku o hvezdárni TU a Stanislav Šišulák z Univerzitnej knižnice TU tému Astronómia na historickej TU (1635-1777).
"Na začiatku 17. storočia sa na univerzite vyučoval geocentrický systém, až neskôr sa do tejto teórie začali dostávať nové myšlienky, napríklad astronóma Tycha Braha a ďalších.
Zásluhu mala škola
Na našom území trvalo sto rokov, kým prerazila heliocentrická sústava Mikuláša Kopernika a na tom má veľkú zásluhu sama škola, kde sa o tom začalo prednášať a aj na svoju dobu veľmi dobre vybavená hvezdáreň," povedal Šišulák.
Hvezdáreň, ktorá bola súčasťou univerzitného komplexu, na rozdiel od ďalších budov TU, už nestojí a takmer sa nezachovala ani jej podoba. Jej umiestnenie možno vyčítať z dobových vedút Trnavy a plánov mesta.
