BOROVCE. Pri príležitosti 30. výročia od násilnej smrti obľúbeného kňaza Štefana Poláka pripravili v Borovciach pri Piešťanoch niekoľko duchovných a kultúrnych aktivít.
Projekt Nenápadní hrdinovia otvoria v obci, v ktorej zabili duchovného Čítajte Poláka na fare brutálne zavraždili pred tridsiatimi rokmi, jeho smrť patrí do skupiny dodnes nevyšetrených záhadných úmrtí, vrážd a útokov na kňazov, ktorých sa v bývalom Československu odohralo viac.
V piatok 6. októbra o 19:00 v Kostole sv. Vavrinca priblíži archívne dokumenty o Štefanovi Polákovi Patrik Dubovský z Ústavu pamäti národa. Po jeho prednáške bude v pastoračnom centre na fare otvorená výstava diel výtvarníčky Beáty Krasňanskej Vykúpenie, vystavené budú aj osobné veci kňaza Poláka.
V sobotu budú veriaci spomínať na bývalého správcu farnosti modlitbovou vigíliou. V nedeľu bude slávnostnú svätú omšu v Kostole sv. Vavrinca celebrovať trnavský arcibiskup Ján Orosch. Po jej skončení bude pred kostolom požehnanie pamätníka, ktorý je venovaný Štefanovi Polákovi. V obci bude otvorená Pamätná zóna Štefana Poláka, prezentovaná bude aj nová kniha o ňom s názvom V rukách Hrnčiara.
Štefan Polák bol za kňaza vysvätený v roku 1974 vo svojich 34 rokoch. V Borovciach pôsobil ako administrátor farnosti od roku 1981. Tu bol na fare v noci zo 7. na 8. októbra 1987 po brutálnom bití a týraní zavraždený. Utýrané telo mŕtveho kňaza našli 8. októbra jeho farníci.
Rukami a nohami bol priviazaný o radiátor, ústa mal prelepené lepiacou páskou. Ležal v kaluži krvi, ktorou sa zadusil. Na tele boli znaky po bití a bodné rany. Prípad začala okamžite vyšetrovať kriminálna polícia i Štátna bezpečnosť (ŠtB). Vyšetrovanie vyústilo do nájdenia páchateľa, za ktorého bol označený dnešnými slovami ,,bezdomovec“ Ladislav Macháč.
Ten bol vo februári 1989 aj odsúdený na 13 rokov odňatia slobody, ale v októbri 1989 bol spod obžaloby oslobodený. Skutočný vrah tak zostal neznámy. Pôvodne obvinený Ladislav Macháč bol v roku 1993 nájdený mŕtvy pri železničnej trati. Skutočného páchateľa sa napriek neskorším podaniam Ústavu pamäti národa na Generálnu prokuratúru nikdy nepodarilo vypátrať.
