TRNAVA. Prestížnu cenu, udeľovanú za najvýznamnejšie aktivity z oblasti ochrany kultúrneho dedičstva za predchádzajúci rok, si odniesli aj trnavské hradby.
Porota ocenila snahu Ivana Staníka, Jany Gregorovej, Pavla Ďurka, Petra Grznára, Milana Kazimíra, Krajského pamiatkového úradu v Trnave a mesta Trnava o dlhodobú a koncepčnú pamiatkovú obnovu a adaptáciu národnej kultúrnej pamiatky.
Píše metodik obnovy hradieb Peter Grznár.
„Systematická obnova Trnavského opevnenia, ktorú začal a dlhé roky viedol architekt Ivan Staník, sa datuje do osemdesiatych rokov 20. storočia.
V priebehu niekoľkých desaťročí sa postupne podarilo opraviť väčšinu priamych úsekov hradieb, bášt a veží.
Veľmi zaujímavá je použitá metodika obnovy, ktorá umožnila ochrániť inak veľmi chúlostivé stredoveké opevnenie pred rozpadom.
Tento úspech bol umožnený vytváraním takzvanej architektonizovanej ruiny, čo je v rámci Slovenska ojedinelý prístup.
Obnova hradieb formou architektonizovanej ruiny je založená na vhodnej oprave narušených častí tak, že sa darí účinne ochrániť tehlové murivo, veľmi chúlostivé na pôsobenie poveternostných vplyvov, najmä zatekanie a zamŕzanie vody. Zároveň sa však pri tom rešpektuje prirodzený, historickým vývojom dochovaný stav.
Podľa tejto metodiky sa plánujú obnoviť viaceré časti, predovšetkým južná časť východnej vetvy opevnenia či severozápadná nárožná veža.
Ocenenie časopisu Pamiatky a múzea bolo venované predovšetkým autorovi tejto metodiky Ivanovi Staníkovi, ktorý ju zaviedol a úspešne presadzoval jej realizáciu, v neposlednom rade však tiež vedeniu mesta po roku 1989.
Nové výzvy
Čakajú nás nové výzvy. Kým doteraz sa obnova sústredila na samotnú fyzickú záchranu pamiatky, dnes uvažujeme spolu s predstaviteľmi mesta čo ďalej, teda ako citlivo a zároveň zaujímavo priblížiť obnovené úseky hradieb návštevníkom.
V dohľadnej dobe by sa mala realizovať prezentácia Dolnej brány, čím Trnava získa symbolický vstup do mesta.
Ďalej sa uvažuje, ako prezentovať nárožnú vežu v amfiteátri tak, aby bol návštevníkom umožnený prístup do jej interiéru.
Milióny tehál
Trnavské mestské opevnenie patrí k jedným z najväčších v strednej Európe. Unikátna je aj jeho celotehlová konštrukcia, ktorá nemá na Slovensku, ale ani v Česku obdobu.
Vďaka intenzívnemu záujmu mesta Trnava o toto unikátne opevnenie možno povedať, že hradby nie sú iba výnimočným historickým exponátom, ale stávajú sa súčasťou živého organizmu mesta.
Podľa posledných prepočtov bolo pri výstavbe trnavských hradieb použitých asi 20 miliónov tehál. To je aj dôvod, prečo toto opevnenie tak dlho stavali. Odhaduje sa, že začali v polovici 13. storočia a práce pokračovali až hlboko do storočia štrnásteho.
Keď porovnáme trnavské opevnenie s opevnením stredovekej Viedne, vyjde nám zaujímavý výsledok. Obvod trnavských hradieb je necelé tri kilometre, tie viedenské majú dĺžku 4,5 kilometra.
Trnava teda mala len o tretinu menšie hradby ako mesto takého veľkého významu ako stredoveká Viedeň.“
