PIEŠŤANY. Približne od polovice augusta zamestnával pracovníkov Služieb mesta Piešťany uhynutý hmyz. Kolonádový most býva v noci osvetlený, každé ráno bol posiaty miliónmi mŕtvych podeniek. Ich tohtoročný zvýšený výskyt vraj súvisí s kvalitou a čistotou vody vo Váhu.
Vrchol v druhej polovici augusta
V týchto dňoch je ich už podstatne menej, najviac ich bolo počas teplých augustových nocí.
„Zamestnanci Služieb mesta Piešťany v tomto období denne od piatej ráno čistili celý most. Nasadených na zametanie a vysávanie bolo až osem zamestnancov, zametací voz a nakoniec aj polievací voz podľa potreby,“ napísal Peter Tekula zo Služieb mesta Piešťany. Bližšie informácie o tomto jedinečnom hmyze sme zisťovali priamo na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave.
Zákon chráni aj veveričku, na činžiakoch pribúdajú búdky Čítajte Ide o druh Ephoron virgo, ktorý zatiaľ nemá žiadne slovenské meno. Jeho larvy žijú v tečúcej vode na dne veľkých riek. Tam sa ukrývajú pod kameňmi alebo hrabú v jemnejšom piesku alebo bahne. Dajú sa nájsť od mája do augusta.
„U nás sa roja zvyčajne od polovice júla do skorého septembra, masové rojenie, ktoré ste pozorovali v Piešťanoch, býva okolo polovice augusta,“ prezradil Tomáš Derka z Katedry ekológie na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave
Priamo počas letu
Všetky podenky sa pária za letu. „Samce tvoria takzvané svadobné roje, do ktorých vlietajú samičky. Krátko po spárení samce hynú a samice letia proti prúdu klásť vajíčka. Môže to byť aj niekoľko kilometrov, zvyčajne sú to stovky metrov,“ popísal Derka.
Ak vraj nedôjde k výraznému znečisteniu Váhu, takéto rojenie by sa dalo pozorovať každý rok.
Dospelé podenky žijú veľmi krátko, zvyčajne niekoľko hodín. Z larvy sa najskôr vyliahne suchozemské okrídlené subimágo, polodospelec, ktoré ešte nie je úplne vyvinuté a to sa po krátkom čase, zvyčajne po pár hodinách, zvlieka na dospelého jedinca, imágo. Až tie sa pária. Larvy žijú niekoľko mesiacov, u niektorých druhov podeniek až dva roky.
Imága aj subimága sú u tohoto druhu veľmi silne priťahované svetlom. Tento jav je u hmyzu bežný.
Takmer vymizli
Kedysi sa u nás masovo rojili bežne, v súčasnosti sú však rieky znečistené a podenky takmer vymizli. Ich znovuobjavenie sa v Piešťanoch súvisí s čistotou vody vo Váhu.
„Kvalita vody vo Váhu sa postupne zlepšuje, súvisí to s budovaním nových a vylepšovaním existujúcich čistiarní odpadových vôd. Pred pár rokmi sme ho pri výskume Váhu nenašli, pravdepodobne prežíval v ústí nejakého prítoku, odkiaľ sa opäť rozšíril,“ doplnil Derka.
Na podenky si vraj nemôžu pamätať ani najstarší Piešťanci.
„Váh bol totiž znečisťovaný už v prvej polovici 20. storočia. Najväčšími zdrojmi znečistenia boli cukrovary na Považí, textilný priemysel v Trenčíne, strojárske fabriky či kanalizácie, ktoré ústili priamo do rieky,“ popísal Derka príčiny vymiznutia.
Spomínajú sa už v Mezopotámii
„Ephoron virgo, ktorý sa rojil v Piešťanoch, sa údajne pred pár rokmi masovo rojil v Budapešti a nejaké správy sa ku mne doniesli z Viedne. Takéto masové rojenie podeniek je známe už zo starovekej Mezopotámie, z Eufratu a Tigrisu, kde bolo zaznamenané u druhu Mortogenesia mesopotamica už za čias asýrskeho kráľa Ashurbanipala (669 – 622 pr. Kr.). Je to jeden z prvých písomných záznamov o hmyze,“ uzavrel Derka.
Podľa jeho slov je to druh národného významu, spoločenská hodnota jedného jedinca je 20 eur.
