TRNAVA. Rapídny nárast pacientov, taká je realita na psychiatrii vo Fakultnej nemocnice v Trnave. Oddelenie má šesťdesiat lôžok, spádová oblasť – celý Trnavský kraj, čo je viac ako 550-tisíc obyvateľov.
Psychické ochorenia by sa nemali v žiadnom prípade podceňovať. V prvej desiatke najčastejších ochorení na celom svete sú až tri. Depresia, schizofrénia, demencia.
Dana Šedivá – primárka trnavskej psychiatrie, psychiater, sexuológ, súdny znalec v odboroch psychiatria a sexuológia. Vyštudovala lekársku fakultu v Bratislave. Primárkou Psychiatrického oddelenia FN Trnava je od roku 2008. (zdroj: Peter Briška)
Podľa primárky Dany Šedivej sa ľudia s problémami už nezdráhajú navštíviť psychiatra ako kedysi. Toto tabu sa postupne vytráca. Aká je súčasná situácia, ako predchádzať vyhoreniu a na mnohé ďalšie otázky sme sa pýtali priamo primárky.
Ako by ste na úvod zhodnotili dnešnú dobu?
– Každopádne je iná, tak trochu kontroverzná. Veľa vecí sa dnes bežne toleruje, hoci sa voľakedy verejne odsudzovali. Napríklad nezamestnanosť. Je mnoho ľudí, ktorí nepracujú. Naučia sa „v tom“ chodiť, stratia pracovné návyky. To je už bežná záležitosť.
Práca – vysoký stupeň sociálneho správania, nás posúva dopredu. To, že sa to za komunizmu stalo klišé, ešte neznamená, že to nie je tak.
Rapídny nárast pacientov v posledných rokoch, čím si ho vysvetľujete?
– Zaznamenávame celoslovenský nárast psychotických ochorení spôsobených užívaním drog, najmä medzi mladými.
U starších sú to hlavne depresie, ktoré súvisia s vekom, kvalitou života, vyrovnávaním sa s ochoreniami, existenciálna kríza, či už strata zamestnania alebo partnera a mnohé ďalšie. Niektorí ľudia sú jednoducho náchylnejší na duševné poruchy.
Je stres pre človeka nebezpečný? Dnes sa už považuje takmer za bežnú súčasť života.
– Určite áno, spolupodieľa sa na vzniku mnohých duševných porúch. Okrem iného ovplyvňuje imunitný systém, ktorý zneškodňuje nielen infekcie, ale aj desaťtisíce onkologických buniek denne. Štúdie potvrdzujú, že stres ide ruka v ruke s rôznymi ochoreniami.
Aké prípady v súčasnosti prevažujú?
– Z kvantitatívneho hľadiska zaznamenávame významný nárast psychotických ochorení, ktoré sa prejavujú halucináciami, bludmi a celkovým odklonom od reality.
Hlavným predstaviteľom tejto skupiny je schizofrénia. Je spôsobená nadmernou tvorbu dopamínu v mozgu. Môže sa spustiť endogénne, bez vonkajšej príčiny, alebo užívaním drog. Drogy totiž stimulujú navýšenie dopamínu v mozgu, ktorá má u časti užívateľov nekontrolovanú tvorbu a vyústi do schizofrénie.
Okresný súd rozhodne o mužovi, ktorý vyhodil svoj dom do vzduchu Čítajte U nás je najrozšírenejšia droga marihuana, na vzostupe je pervitín. Tieto drogy nemajú viditeľné abstinenčné prejavy, preto sú spočiatku pre okolie ťažko rozpoznateľné. Pri heroíne je „absťák“ evidentný – dotyční sa potia, majú kŕče, je im zle.
Pervitín má len psychické abstinenčné príznaky- chuť dať si ďalšiu dávku.
O akej vekovej skupine teraz hovoríme?
– Do tridsať rokov, tých je najviac. Ale aj užívatelia drog starnú, výnimočným nie je ani štyridsiatnik s pozitívnym testom na amfetamín.
Koľko máte momentálne obsadených lôžok?
– V súčasnosti máme hospitalizovaných 45 pacientov. Čo sa týka lôžok, u nás ich nemôžeme naraz obsadiť všetky. Pacienti v akútnej fáze duševného ochorenia musia byť oddelení od zaliečených pacientov.
Prečo?
– Pod vplyvom halucinácií a chorobných presvedčení je ich správanie nevyspytateľné, počujú hlasy, ktoré im rozkazujú, cítia sa byť sledovaní, ohrozovaní, personál často zakomponujú do bludného systému.
Trnavská psychiatria je už na dvoch poschodiach Čítajte Málokedy majú na svoje ochorenie náhľad, odmietajú liečbu. Ide o neplánované urgentné hospitalizácie, takže musíme disponovať adekvátnym počtom pripravených lôžok.
Sú obdobia, keď mávate nával?
– Čo sa týka depresií, je to hlavne na jar a na jeseň. Súvisí to s biologickými rytmami.
Koľko asi trvá priemerná dĺžka hospitalizácie na oddelení, dá sa vôbec takéto číslo zistiť?
– Priemerná dĺžka hospitalizácie pri psychózach je štyri týždne. Ale je to veľmi individuálne. Napríklad dvaja pacienti s rovnakou diagnózou môžu na liečbu reagovať odlišne. Jedného po mesiaci pustíme v stabilizovanom stave domov. Druhého odporučíme do špecializovanej nemocnice na doliečenie, ktoré môže trvať aj tri mesiace.
Je vôbec v Trnavskom kraji takýto ústav? Všetci poznáme iba „Pezinek“.
– Nie je. Spolupracujeme s Psychiatrickou nemocnicou v Pezinku v Bratislavskom kraji a s Veľkým Zálužím v Nitrianskom kraji.
Nebude časom chýbať aj v Trnavskom kraji takéto zariadenie?
– Trnavský kraj i celé Slovensko bude hlavne potrebovať sociálne zariadenia pre seniorov s 24-hodinovou opatrovateľskou starostlivosťou. Súčasná medicína predlžuje život, no zvyšuje sa počet ochorení typické pre vysoký vek – najmä demencie.
Mnohé vznikajú ako dôsledok cievnych príhod, kardio-vaskulárnych ochorení a pod. Predtým mnohé somatické ochorenia končili smrteľne, dnes vďaka modernej liečbe pacienti prežívajú, no ich mozog je nezvratne poškodený.
Títo ľudia sú odkázaní na 24-hodinovú opateru. A doma sa takáto starostlivosť nedá zvládnuť. Starostlivosť o takéhoto človeka je neporovnateľne náročnejšia ako o malé dieťa. Tento problém je akútny a bude potrebné ho doriešiť na celoslovenskej úrovni.
Čo sa týka psychických ochorení, je Trnava niečím špecifická?
