Prečo ste sa rozhodli práve pre Trnavu a tunajšiu tenisovú akadémiu?
- Počula som, že sú tu veľmi dobré tréningy. Poznám sa s Dáriou Kasatkinou aj Vladimírom Pláteníkom, ktorí mi to tu odporučili. Cítim sa tu veľmi dobre. Trénujem na návrat, podmienky tu mám výborné.
Keď ste teraz v Trnave, stíhate aj návštevy rodiny, ktorá je v Bratislave ale aj v neďalekom Močenku?
- Samozrejme! Stíham ísť aj do Močenku, ak mám deň voľna, kde mám starých rodičov. Rovnako tak stíham aj Bratislavu, kde mám svoju rodinu. Snažím sa túto možnosť využiť, pretože keď som bola vo Švajčiarsku, veľa príležitostí na to nebolo.
Odporučili by ste trnavskú EMPIRE akadémiu aj iným hráčkam?
- Nemyslím si, že potrebujú odporúčania. Po celej tour je Trnava známa svojimi výbornými podmienkami.
Ako sa Vám tu trénuje? Je známe, že ste dobré kamarátky aj s ďalšou členkou trnavskej akadémie Dariou Kasatkinou...
- Áno, na sparing s Dáriiou sa už veľmi teším, tešíme sa obe. Rovnako sa však teším aj na ďalšie hráčky, s ktorými si budem môcť zatrénovať, či už Kozlova, Šafářová...ale trénovala som aj s Mihálikovou a nemám problém si zmerať sily aj s juniormi. Mala som už asi desať tréningov a vždy iného sparingpartnera, čo mne vyhovuje.
Čo „hovorí“ po prvých tréningoch ruka?
- Je to dobre, zlepšuje sa to, čo ma teší. Návrat predpokladám v strede septembra, takže US Open ešte vynechám.
Ako vnímate situáciu v ženskom svetovom tenise, kde je momentálne post svetovej jednotky pomerne otvorený ...
- Áno, je to tak. Je to aj o kvalitách hráčkach, kde viaceré potvrdzujú, že by sa mohli na prvé miesto dostať. Dokazuje to aj Elena Svitolinová, tiež členka akadémie. Viaceré hráčky majú na to možnosť aj predpoklady, hádam sa to niekedy podarí aj mne (smiech).
Bola ste siedmou hráčkou sveta, momentálne je to po operácii prepad v rebríčku. Ako to vnímate, rozhodne to nie je ľahké na psychiku hráčky...
- Určite to bolo ťažké, bola som frustrovaná. Nevedela som, čo sa dialo a stále to bol začarovaný kruh. Mala som jedno zranenie na druhým. Myslím si, že som dobre využila čas, počas ktorého som sa liečila, uvedomila som si veľa vecí, ktoré sa teraz pokúsim urobiť lepšie.
Ste kamarátka aj s Annou Karolínou Schmiedlovou. Ona si tiež prechádza niečím podobným, čo sa týka pádu v rebríčku. Požartovali ste na túto tému spolu?
- (smiech) Určite áno. Ide o profesionálny šport a tieto veci sa stanú každému. Obidve sme ešte mladé a máme možnosť sa poučiť z chýb, ktoré sme spravili. Môžeme hrať lepšie, ale stále to je hore-dolu.
Na Slovensku ste na dlhšie po dlhej dobe. Stihli ste si už spraviť aj nejaký výlet?
- Do Bratislavy chodím veľmi rada, obľubujem to mesto. Je pekné, keď mám čas si ho poriadne pozrieť, aj Trnavu som si už stihla prejsť. Samozrejme, pri Nitre mám rodinu, takže snažím sa chodiť keď mám voľný deň.
Spoznávajú Vás ľudia, keď idete napríklad po Močenku k starkým?
- (smiech) Nie, nespoznávajú.
Je veľmi náročné pri návšteve babičky dodržiavať správnu stravu?
- (smiech) U nej to je naozaj neskutočné, keď navarí. Naozaj sa ťažko hovorí „nie“ a musím si dávať pozor. Som za to rada a sama sa chcem postupne naučiť variť, takže asi k nej pôjdem na nejaké kurzy.
Ktoré slovenské jedlá vám chutia najviac?
- Bryndzové halušky samozrejme, palacinky, sviečková... Je toho viac. Všetko od babičky.
Čo si momentálne zvládate sama uvariť?
- Ešte nič (smiech). Ale nie, jednoduché jedlá už zvládam, ako napríklad zelenina na panvici a podobne. Postupne sa pokúsim vypracovať.
Je veľký rozdiel žiť na Slovensku a vo Švajčiarsku? Mentalita ľudí je tiež iná, v čom Vy vnímate rozdiel?
- Je to iné, ale ja sa cítim doma aj tu aj vo Švajčiarsku. Vyrastala som síce tam, ale rodičov mám slovenský, rovnako tak babku aj dedka. Je to pre mňa rovnako prirodzené. Myslím si, že ľudia na Slovensku sú milí a srdeční. Nie, žeby vo Švajčiarsku neboli.
Zohrali aj slovenské korene rolu pri výbere Trnavy na trénovanie?
- Na Slovensku, ale aj v Európe, je EMPIRE Tennis Academy jednou z najlepších, takže sa nebolo moc v čom rozhodovať. Doteraz som trénovala vo Švajčiarsku, ale tam je problém s počtom hráčov. Nie je tam toľko možností trénovať s inými hráčmi, ako tu. Na druhej strane, prečo by som mala ísť niekam inam, keď sa tu cítim doma, sú tu výborné podmienky a sama som mala o to záujem.
Ako s Rogerom Federerom, skúšate na neho aj Slovenčinu?
- Nie, rozprávame sa iba po švajčiarsky, jemu Slovenčina príliš nejde.
Nepokúsite sa ho ju naučiť?
- (smiech) Ja určite nie, o to by sa keď tak mala pokúsiť jeho manželka Mirka.